Láska je tu stále
Slovenka 51/2000 - 18.12.2000
Reklama na ticho bola prvá skladba skupiny Team, v ktorej som si uvedomila hlas PAĽA HABERU. Ticho však okolo neho nikdy nebolo. Strieborný slávik 2000, dlhoročný obľúbenec čitateliek Slovenky, sa chystá do nového milénia vstúpiť ako muzikálový Hamlet, ktorý však predtým rozvíril hladinu populárnej hudby romantickými piesňami na tému: Boli sme raz milovaní.

V predvianočnom období sa s radosťou vraciam k piesni Svet lásku má. Po jej doznení zapochybujem: Má ju?
 - Láska je tu stále a nemám pocit, že by jej bolo menej. Možno sa o nej nehovorí, debatujeme o iných veciach, ale cítime ju...

Možno sa o láske veľa nehovorí, ale veľa sa o nej spieva. Aj vaše posledné piesne sú vyslovene romantické...
 - A prečo nie? S Danom Hevierom sme dlho debatovali, o tom to všetko vlastne je. Nič tam nie je vymyslené, za všetkým sa skrýva osobná skúsenosť mužov stredného veku. Dano je autorom, ktorý dokáže nájsť vždy niečo nové aj v tzv. ošúchanej téme. Myslím si, že sa mu podarili najkrajšie texty o láske, aké kedy napísal.

Aké sú vaše lásky?
 - Človek ich môže mať veľa, ale tie moje sa rokmi nezmenili: hudba a rodina.

Spievate: "Zomrieme na spomienky..." Ako je to s vaším spomínaním?
 - Myslím si, že nad tým textom netreba veľmi filozofovať. Je o vzťahu dvoch ľudí, ktorí nemôžu byť spolu, sú od seba príliš ďaleko a raz ich to možno ubije... Osobne mám pekné spomienky, ale nerád by som to konkretizoval.

Ani spomienky na rodný kraj a hory, medzi ktorými ste vyrastali?
 - Ach, hory v okolí Brezna, nádherné v každom ročnom období a v každom okamihu môjho veku. To nemožno opisovať, to sa musíte ísť nadýchať tej vône. Rodičia sa už z Brezna presťahovali bližšie k nám, do rodného kraja sa dostanem viac-menej iba na návštevu alebo na lyžovačku. Ale láska k čistému lesu a modrej oblohe pretrvali. Baví ma pozerať sa na stromy, ako žijú. A aj dnes, keď žijem pri Bratislave, každý deň ráno idem do lesíka s naším štvorročným vlčiakom Astorom a cítim sa tam dobre.

S Luckou Bílou ste spievali rock vo filme Fontána pre Zuzanu, nedávno dueto z muzikálu Fantóm opery a teraz teraz skoro šansónovú pieseň
 - Bola to pekná spolupráca. Lucka sa už nechce predvádzať a kričať, uvedomuje si, že každá pesnička má svoju atmosféru - no a vznikla pieseň Zkus jenom žít...

Čo ďalej?
 - Dostal som zaujímavú ponuku z Prahy, kde by sa malo otvoriť nové muzikálové divadlo. Ponúkli mi tri libretá, aby som si vybral a napísal hudbu.

Bol by to váš autorský debut na javisku. K muzikálovému spievaniu sa nevrátite?
 - Vraví sa: do tretice všetko dobré. Na Novej scéne som bol Ježišom v Evanjeliu o Márii a Jozefom v Jozefovi a jeho zázračnom plášti. Teraz mi navrhujú, aby som alternoval Hamleta s Jankom Ledeckým. On na Slovensku, ja pred českým publikom.

Rok 2000 znamená pre vás návrat na hudobnú scénu a hneď s niekoľkými projektmi.
 - Návrat k skupine Team s ktorou sme pripravili album 7edem, môj sólový album Boli sme raz milovaní a s Julom Kinčekom sme zložili hudbu k rozprávke Soľ nad zlato, kde som si aj zaspieval kráľa.

Otcovské starosti máte nielen v rozprávke Soľ nad zlato, aj doma máte princeznú - dcéru Zuzku...
 - Má už šestnásť a začínajú sa okolo nej motať aj nápadníci, ako zisťujem, keď dvíham telefóny.

Preberie hudobné žezlo?
 - Sotva. Študuje na gymnáziu, venuje sa krasokorčuľovanie a chce študovať právo v USA.

V čom sa zmenil váš život v posledných rokoch?
 - Môj život sa upokojil.

Nemyslím si, že by ste dajako pomáhali v domácich prácach. Ale čo záhrada?
 - Pravidelne ju kosím a tohto roku som sa dal aj do pletia buriny.

Neuvažujete nad pokračovaním knihy o sebe?
 - Možno o tri-štyri rok, po mojej štyridsiatke. Teraz však chcem využiť čo najlepšie svoje aktívne roky.

Ste romantik?
 - Som romantický realista.

Pamätám sa, ako ma šokoval, keď sme pred rokmi vyzvali v Miláčikoch na želanie čitateľov, aby poslali otázky pre vás, a z listov vypadávali prstienky, žuvačky, kresby a iné minidarčeky. Ako je to dnes s vašou popularitou?
 - Určite to už neznamená hystériu dievčat v pubertálnom veku. Je dobre, keď publikum starne s nami. Možno už tak vašu hudbu neprežíva, ale kúpi si nahrávky a počúva ich. Popularitu si uvedomujem, keď niekam ideme, a ja vidím, koho zaujímam a kto sa teší z mojich pesničiek, Mám meilovú adresu na internete aj kroniku návštev a teší mam, že mi píšu ľudia hoci z Ameriky alebo Anglicka. Odišli do sveta dajme tomu pred piatimi rokmi, ale stále počúvajú slovenskú hudbu. Prekvapilo ma však, keď mi nedávno meiloval Francúz, ktorý sa učí po slovensky a chce vo Francúzsku založiť môj fan klub. Vážim si to! Znamená to že, som sa netrápil zbytočne, že som niečím urobil ľuďom radosť.
ELENA ŤAPAJOVÁ