Mám rád čistý stôl
Plus 7 dní č.23 zo dňa 8.jún 1998

Paľa Haberu husle nebavili, politiku necháva na iných. Stačí mu moc, ktorú cíti, keď spieva

N
arodil sa v Brezne pred tridsiatimi šiestimi rokmi ako jediné dieťa svojich rodičov. V malom stredoslovenskom meste žil až do roku 1982, teda do chvíle, keď odišiel študovať na Vysokú školu ekonomickú do Bratislavy. Predtým sa mu podarilo jednu školu nedokončiť - pol roka pred absolvovaním Ľudovej školy umenia, kde hral na husle, toto zariadenie opustil. 
PAĽO HABERA zo školy odišiel bez výčitiek svedomia. 
A tým začala rozhovor redaktorka TÁŇA VESELÁ

Prečo ste to urobili? 

   Lebo najhoršie je, keď cvičíte, a samého vás to ruší. Bolia vás uši. Myslím, že školu som nedokončil nie preto, že by som nemal talent, ale preto, že ma husle ako nástroj jednoducho nebavili. Za mňa rozhodli rodičia. Povedali, budeš chodiť, a hotovo. 

Nemáte rád, keď vás niekto do niečoho tlačí? 

   To teda nemám. Ak ma niekto niekam tlačí, urobím opak toho, čo odo mňa chce. Alebo, ak mám urobiť to, čo chce, musím mať tú správnu náladu. Lebo ja som náladový. 

Máte trinásťročnú dcéru. Ako otec sa držíte toho, že na deti netreba tlačiť? 

   Áno. Vo výchove trvám iba na podstatných veciach. Na tých však naozaj trvám. Preto sa už asi dvakrát v živote stalo, že som dcéru aj udrel, čo mi mnohí, vrátane mojej ženy, možno zazlievajú, mňa však vychovávali takým istým spôsobom. Zaucho niekedy pomôže viac ako 
Ako ho ne(s)poznáme: Štvorročný Paľko ako Červená čiapočka.
dlhé vysvetľovanie. 

Vy ste svojim rodičom vďačný, že občas použili pri výchove nielen slovo, ale aj ruku? 

   Áno, pretože sa im podarilo vychovať zo mňa človeka, ktorý nekradne, nie je podvodník či dokonca kriminálnik. Moji rodičia ma síce občas zbili, nikdy ma však neubili. Moju ctižiadosť nijako nenarušili. Tak veľmi som chcel byť spevákom, až som sa ním stal. 

V úvode ste pripustili, že ste náladový. Môžete si to dnes, keď je situácia na slovenskom hudobnom trhu tvrdá, dovoliť? 

   Áno, ale mimo pódia. Okrem iného aj preto, že mám svoju prácu rád, a tak na pódiu ukazujem to najlepšie, čo vo mne je. Tam svoju náladovosť prekračujem a vstupujem do iného sveta: Chcem spievať dobre, aby mi ľudia tlieskali. A tam sa dostávam aj do polohy, kde náladovosť nie je. Dobrý koncert mi vie spraviť náladu aj na mesiac. 

Viete ľuďom bez problémov povedať, aby vám dali pokoj alebo že s nimi nesúhlasíte? 

   Viem. Niekedy, najmä ak ide o profesionálne veci, možno niečo takýmto prístupom pokazím, ale zasa na druhej strane, zvyčajne si to uvedomím, zatelefonujem tomu človeku alebo idem za ním, a poviem mu, prepáč, mýlil som sa. Najlepšie je  si veci vydebatovať. Nemám rád odďaľovanie riešení problémov. Potrebujem ich mať vyriešené skôr, ako idem spať.

Prečo? 

   Lebo inak nezaspím. 

Týka sa to rovnako profesie, ako aj súkromia? 

   Áno. 

Obrazne povedané, pred spaním si potrebujete vyčistiť stôl? 

   Poznám ešte čosi lepšie - nezašpiniť si ho. 

Akú techniku používate? 

   Profesionálne problémy si riešim sám, súkromné s ľuďmi, ktorí do môjho súkromia patria. Lebo naozaj aj v súkromí potrebujem mať čistý stôl - inak sa neviem sústrediť na prácu. Vtedy 
V Prahe: Ako jeden z mála slovenských spevákov môže Paľo Habera tvrdiť, že bývalé hlavné mesto Československa na neho nezabudlo. 
 určite neviem premýšľať nad nejakou melodickou pesničkou. 

Sú typy, napríklad spisovatelia, ktorí sú najplodnejší práve vtedy, keď trpia... 

   Ja nie. Vo mne sa všetko zastaví. Najskôr musím vyriešiť to, prečo som sa, povedzme, nepohodol so ženou, prečo sa trápi a podobne. Viete, ja som vo svojej podstate poriadkumilovný človek. Viem tolerovať aj „bordel“, ale len do istej hranice. Od istej hranice musí byť aj „bordel“ organizovaný. Platí to aj v robote, aj v štáte. Chápem, že Slovensko je mladý štát a že kým sa veci nevykryštalizujú, bude tu neporiadok. Treba však ustrážiť, aby „bordel“ nezvíťazil natrvalo. 

Po tejto odpovedi sa vás musím opýtať, čím si v tomto štáte ešte viete urobiť dobrú náladu. 

   Cítim sa dobre v spoločnosti priateľa. Keď mám kamaráta, akým je pre mňa napríklad Ďuro Tatár, to je ono. S Ďurom spolupracujem už tretí rok a vyhovuje mi ľudsky, aj ako muzikant. 

Veríte v priateľstvo na celý život? 

   Keď budem mať osemdesiat a Ďuro Tatár bude ešte vždy mojím priateľom, budem veriť. Teraz som však realista - každý môže ísť svojou cestou. 

A vzťah so ženou? Veríte vo vzťah so ženou na celý život? 

   Áno. V praxi je to mnohonásobne vyskúšané. Ľudia, ktorí sa zoberú, často spolu vydržia až do smrti. To podľa mňa predpokladá vzťah. 

Muž a žena môžu žiť spolu alebo vedľa seba až do smrti z rozličných dôvodov: Lebo majú spoločný dom, spoločné konto, lebo majú pocit závislosti, nestačia sami na deti, boja sa osamelosti... 

   Myslím si, že v určitom období spolužitia sa vzťah medzi mužom a ženou preklápa do iného vzťahu, do iného súznenia. Ak majú tí dvaja dosť trpezlivosti, aby dosiahli a prekročili kritickú hranicu a zvyknú si na seba, verím tomu, že takýto vzťah môže byť pekný až do konca. 

Vnímate okolo seba tých, ktorí majú rozpadnuté vzťahy a manželstvá? 

   Vnímam, ale nepletiem sa do nich. Dosť veľa pracujem a myslím na svoju robotu a na svoje súkromie. Do súkromia iným nevstupujem a to isté očakávam aj od nich. 

Koľko hodín denne pracujete?  

   Nemám manažéra, všetko si vybavujem sám, neviem teda, či mám rátať aj toto ako prácu. Ak áno, potom celý deň robím ako kôň. Neuvedomujem si to však, lebo ma to baví. A niekedy za celý deň neurobím nič. Relaxujem. 

Je asi príjemné byť spevákom, ktorý je natoľko úspešný, že si môže v dnešných časoch dovoliť okrem práce aj relax.  

   Dobre, že ste nepovedali výborným spevákom, ako hovoria iní novinári. Nemyslím si, že som výborný. Som možno trochu nadpriemerný, ale ani to nie je dôsledok toho, ako spievam. Rovnako dobre ako ja spieva niekto, kto sedáva hoci na schodoch pred stanicou. Nadpriemerný som sa stal možno kumuláciou viacerých faktorov - ctižiadostivosťou, čarom osobnosti, tým, čo zo mňa vyžaruje, ako tvrdia iní, umením dosiahnuť, aby mi ľudia verili. To sa asi nedá naučiť, to musí byť danosť, ktorú v sebe nielen objavíte, ale aj zužitkujete. 

Vy teda veríte v charizmatické osobnosti? 

   Áno. 

Aj náš pán premiér má charizmu... 

   To je síce pekné, len by už bolo načase, keby som videl viac pozitívnych výsledkov pôsobenia jeho charizmy. Zdá sa mi, že máme čoraz väčšie problémy. Uvítal by som, keby premiér priamo rozprával napríklad o dôchodkoch pre starých ľudí, o privatizácii, o tom, kam nás vlastne vedie. Tento človek vyhral vo voľbách, mal by teda dodržať sľuby, ktoré dal 
VSŽ Tour: Za sponzorské peniaze podal spevák výkon, ktorý mu popularitu ešte zvýšil. 
všetkým. Ja viem, že všetko sa asi naraz nedá, ale keďže doteraz premiér nesplnil ani to, čo sľúbil, logicky skúsim dať vo voľbách šancu inému. Mojou základnou podmienkou na jestvujúceho politika je, aby bol slušný a aby dodržiaval pravidlá. 

Teraz je v móde pozývať do politiky aj ľudí, ktorých práca s politikou nikdy nesúvisela. Volali aj vás? 

   Dostal som ponuku. Ibaže ja som naozaj spevák. Politiku nechávam na druhých a som natoľko realista, že v nej viem isté veci tolerovať. 

Viete tolerovať napríklad spôsob súčasnej privatizácie? 

   Nemám nič proti tomu, ak sa v privatizácii uprednostní pred silnou zahraničnou firmou človek zo Slovenska, nech však svoju novú firmu vedie dobre a dá prácu veľkému množstvu ľudí. Ale opakujem, som realista. 

Ste teda človek, ktorý uznáva kompromis ako pracovný nástroj? 

   Z času na čas je kompromis nevyhnutný. 

A čo kompromis s morálkou? 

   Ak človek nemá na výber z ničoho iného ako z dvoch ziel, a vyberie si to menšie, vtedy by asi bolo márne niečo mu vyčítať. Šanca zachovať sa morálne v jeho prípade totiž nejestvuje. Ak by išlo o život blízkeho, pokojne doplatím doktorovi, aby ho vyliečil. A viem, že to, čo robím, je nemorálne. 

Keby vám ponúkli buď peniaze, alebo moc, čo by ste si vybrali? 

   Ak mám byť úprimný, mám rád také peniaze, ktoré si naozaj zarobím - vlastnou robotou. A moc? V podstate ju mám. Keď idem na koncert, cítim, že ju mám. Dve hodiny som to ja, kto určuje, čo majú ľudia robiť. Chce to len maličkosť - musím byť dobrý. 

Ľudia si to myslia. V rôznych čitateľských diváckych či poslucháčskych anketách sa pravidelne umiestňujete na prvých priečkach. Vy však ankety nemáte rád. Prečo? 

   V tomto rozhovore sa vôbec prvý, zároveň však aj posledný raz k anketám vyjadrím. Osobne všetky ankety beriem ako hru. No či chcem alebo nie, tá hra ovplyvňuje ľudí a do istej miery im napovedá, akú platňu si majú kúpiť, alebo ktorého speváka či speváčku si majú všímať. Som, samozrejme, rád, keď nejakú anketu vyhrám, ale viem uznať aj to, že niekto sa môže umiestniť predo mnou. No musí to byť férové. Minulý rok v decembri sa mi ozvali z STV Banská Bystrica, ktorá spoluorganizovala anketu Zlatý slávik s pánom Oklamčákom, a oznámili mi, že som vyhral s obrovským náskokom. Z desiatich sledovaných mesiacov som deväťkrát zvíťazil. Aby som sa vraj 20. decembra zúčastnil na priamom prenose a prišiel si po ocenenie. Na to som povedal, že programu agentúry Oklamčák Production sa nezúčastním, pretože si myslím, že anketa Zlatý slávik, ktorá bola najväčšou v bývalom Československu, by mala mať dôstojnejší a profesionálnejší ráz ako všetky tie missky, missisky a mistrovia pána Oklamčáka. Lebo ak od sponzorov dostane na takýto program veľa peňazí, mal by ich doň aj vložiť. Je však aj možnosť, že má málo sponzorov, a tak jeho programy vyzerajú biedne. Osobne mi je dosť jedno, koľko na akcii zarobí pán Oklamčák. Podotýkam, že čo sa mňa týka, za účinkovanie v programe, v ktorom preberám nejakú cenu, nikdy neberiem peniaze. Okrem toho som nesúhlasil s tým, aby mená spevákov zneužívala firma poskytujúca telefónnu linku. Firma zarába  tým spôsobom, že tisícky hlasujúcich zaplatia za každý telefonát 250 až 300 korún. Peniaze si potom delí agentúra s danou firmou a televíziou. To nie je zlý kšeft. Ibaže to už nemá nič spoločné s anketou popularity, to je biznis. Keď som na základe všetkého menovaného odmietol na vyhodnotenie prísť, za Zlatého slávika vyhlásili iného speváka, a pokiaľ mám informácie, aj inú speváčku. To všetko, samozrejme, bez dohľadu notára. Opakujem, či už v nejakej ankete vyhrám, alebo nevyhrám, nech je férová. 

Neprišli ste ani na vyhlasovanie výsledkov ankety Šarm '97. 

   Neprišiel som aj preto, že ju spoluorganizovala opäť Oklamčák Production, a preto, že v ankete figurovali aj politické osobnosti. Keď mi oznamovali výsledky, nepovedali, že anketa má aj kategóriu politikov - dozvedel som sa to z iných zdrojov. Z tohto všetkého pre mňa plynie jeden záver - nikdy sa nezúčastním na vyhlasovaní výsledkov akejkoľvek ankety, ktorá bude mať čo len v náznaku možnosť manipulácie, ankety bez dozoru notára, alebo keď v nej bude politika. Veľmi si vážim priazeň poslucháčov a divákov či čitateľov, ale aj ja sa musím brániť, keď vidím nepoctivosť. Nemôžem so sebou nechať len tak mávať. Ozajstným kritériom je pre 
O nezdravom stravovaní sme nehovorili: So svetovou tenisovou deviatkou Karolom Kučerom na jednej z nespočetných spoločenských akcií. 
 mňa predajnosť platní a návštevnosť koncertov. Nie víťazstvá v ankete, ale pesnička musí byť dobrá, aby ste sa ľuďom páčili. 

Z toho, čo ste povedali, vyplýva, že vám záleží nielen na tom, aby ste sa prezentovali, ale aj prostredníctvom koho sa tak deje. Preto mi pripadá zvláštne, že ste napríklad prijali peniaze na vydanie kompaktného disku a na veľké koncertné turné od prezidenta VSŽ Alexandra Rezeša - človeka, ktorý sa k takému majetku a takému množstvu peňazí dostal prostredníctvom úzkeho spojenia s politikou vládnuceho HZDS, preto, že zastupoval a zastupuje záujmy HZDS. Keď uvážim, aký kritický postoj máte k zoskupeniu usilujúcemu sa v podstate o návrat vlády jednej strany, ako si treba vysvetliť, že ste prijali peniaze od šéfa tímu na predvolebnú kampaň HZDS? 

   Mňa nesponzoroval pán Rezeš, ale Východoslovenské železiarne. Tie si vybrali na sponzorstvo najpopulárnejšieho speváka, a tým som bol podľa nich ja. Dohodli sme sa prostredníctvom agentúry Roko a ja som bol rád, že sa nájde niekto, kto chce podporiť veľké koncertné turné. Keby vo VSŽ nebol pán Rezeš, bol by tam niekto iný. Ktovie, či by VSŽ podporovalo kultúru, alebo či by dávalo peniaze aj na charitu, o čom viem. Ja však teraz nechcem nikoho obhajovať, do politiky vidím veľmi povrchne a komentujem veci, ktoré si chtiac-nechtiac všímam a robím si na ne názor. Pri turné som sa nezamýšľal nad politikou okolo, lebo keby som to robil, neurobil by som celkom nič. Každá silná firma má do istej miery asi niečo s politikou. Ako profesionál sa nemám na čo sťažovať. Spolupráca bola dobrá a všetky podmienky zachované. Keby som mal v zmluve podmienku, že musím hrať na mítingoch a byť využívaný na politické akcie, nepodpísal by som ju. Som spevák, ktorý nehrá na žiadnych mítingoch, či už ide o tú alebo inú stranu. Pre mňa to bol obchod, a pre nich takisto. Keby neinvestovali do mňa, investovali by do iného speváka alebo speváčky. Som rád, že podporili môj projekt. Premýšľať za hranicu tohto zdôvodnenia, by bolo odo mňa hlúpe. A ešte čosi: Na Slovensku nie je veľa podnikov, ktoré si môžu dovoliť podporovať kultúru a ktoré nemajú nič s politikou. A napokon - to, že sa Alexander Rezeš stal šéfom predvolebnej kampane HZDS, je jeho osobná vec. 

Kde je teda mantinel, ktorý v nijakom prípade neprekročíte? 

   Môj mantinel spočíva v tom, že nikdy nepôjdem do politiky a nikdy nepodpíšem zmluvu, v ktorej by som sa zaviazal svojou prácou priamo podporovať nejakú politickú stranu. Nepodpisujem zmluvy s politickými stranami. Nemám však problém svoje názory verejne prezentovať, a každý vie, čo si myslím. Koniec koncov, moje názory na politiku môžu byť celkom iné ako názory vlastníka firmy. Ak napriek tomu jeho firma so mnou podpíše zmluvu, moje svedomie ostáva čisté.