Paľo Habera popiera, že by niekedy bol "na baby". Nevyjadruje sa ani k dohadom o vzťahoch či údajnej láske k Lucii Bílej, modelke Daniele Peštovej alebo Ivane Christovej. Svoje súkromie odmieta komentovať. Tvrdí, že je lepšie sa k veciam nevyjadrovať.

Prečo nechcete dementovať fámy o vašej nevere?
Veľmi ma dokáže vytočiť, keď si novinári vymýšľajú. V poslednom čase sa to stáva často. Je to hra kto z koho, ľudia si to radi prečítajú a nemá význam do toho vŕtať. Nikdy nebudem robiť radosť novinárom. Niekedy sú to také nezmysly, že sa sám smejem, kde všade som bol a čo všetko som robil. Pokiaľ tým netrpí moja dcéra a bývalá manželka Naďa, tak sa to snažím brať s chladnou hlavou.

V článku týždenníka Plus 7 dní vymenovala autorka mená žien, s ktorými ste vraj mali iný než priateľský vzťah...
Nebudem dementovať vôbec nič. Každý normálny človek si o tom pomyslí svoje. Kto nechce, ten neprijme žiadne vysvetlenie. Prečo by som mal vysvetľovať také blbosti?

Vaša exmanželka Naďa pracovala vo firme na podporu zahraničných investícií. Čo robí teraz?
Momentálne je v Amerike v Los Angeles na stáži. Dcéra Zuzana je tam tiež a študuje na High school.

Kedysi ste sa vyjadrili, že ste ateista. Aké to bolo v muzikáli Jesus Christ Superstar, byť ukrižovaný ako ateista?
Nikdy som nebol ateista. Preto verím, že sa zlepší aj moja súkromná budúcnosť, ale nesnažím sa o tom premýšlať. Keď má prísť niečo lepšie, tak aj príde. Či si lepšiu budúcnosť zaslúžim? Neviem. Všetko zlé musí byť na niečo dobré.

Možno sa vám úplne nedarí v súkromí, ako to však vyzerá v práci? Aké máte tamtamy o predaji vašej najnovšej sólovej platne?
Môj sólový album Boli sme raz milovaní je úplne iný ako platňa celej skupiny Team back. Obe platne vyšli v podstate v rovnakom čase a sólovka si vedie v predaji o čosi lepšie. Ale myslím si, že chlapci z Teamu sa nechystajú počkať si na mňa niekde za rohom. Obe ašpirujú na Zlatú platňu na Slovensku aj v Čechách.

Na piesňach z platne Boli sme raz milovaní sa dá rozoznať, že sú od toho istého textára. Neuvažovali ste pre pestrosť osloviť aj iného textára ako Daniela Heviera?
Ja nerobím hudbu pre kritikov. Hevier mi vyhovuje a iného textára nechcem. Pozná ma, ja spievam a on píše pre ľudí. Mali sme na album najlepší ohlas od obdobia platne Svet lásku má a nemám dôvod ho meniť. Okrem neho pre mňa písal aj Peter Uličný.

Uživíte sa iba hudbou?
Je to veľké riziko živiť sa hudbou. Musíte vydať dobrú platňu, aby vás niekto chcel a volal spievať. Ale zarobiť sa dá, ak ste "v kurze". Neviem síce presné čísla predaja platní, lebo niekedy zbieram tantiemy z hrania skladieb v rozhlase a inde aj počas štyroch rokov. Ak sa podarí predať nad dvadsaťpäť až tridsaťtisíc nosičov, zarobím si na stredný honorár, čo je v prepočte na mesiac úplne priemerný zárobok. Dobre sa dá zarobiť na súkromných akciách veľkých firiem, ktoré dokážu zaplatiť spevákov na špičke v prvej päťke. Blíži sa to k honorárom "populárnych", ale musíte byť "in"

Honoráre populárnych spevákov sa vraj pohybujú okolo osemdesiattisíc za vystúpenie. Vy ste stále "in" ?
Ešte som sa nemusel obzerať po niečom inom. Ale nikdy neviete, kedy to budete musieť urobiť. Je to riskantné, nedá sa každý rok urobiť nová platňa. Nie je to ľahké. Na našom malom slovenskom a českom trhu vás všetci poznajú a stále pociťujem tlaky, že ste dva roky nič nevydali a napriek tomu zbierate ceny. Je to nezmyselné, takto tlačiť na interpreta. Nahral som tri platne minulý rok a teraz zo mňa pol roka nikto nedostane žiadny nápad.

Je čosi pravdy na tom, že ste už celkom vybúrený?
Je to možné. Keď zažijete to, čo som zažil v živote ja a keď sa párkrát odviažete, zistíte, že to nie je to podstatné. Po koncertoch už hľadám pokoj, ale do tela si dať ešte dokážem. Je to pokojnejšie, ale to čaká po čase každého.

Čo zostalo z rebelanta na motorke Kawasaki?
Na motorke som už dlho nesedel. Vytiahol som ju len raz, umyl a vrátil späť do garáže. Jazdím na nej, keď si potrebujem vyčistiť myšlienky. Nie že by som to nepotreboval, len som na to akosi nemal čas.

Zvládli by ste okolo seba ešte hystériu?
Ešte sa občas vyskytuje. Videli sme to na koncertoch Teamu koncom minulého roka. Tešíme sa z toho, že nás stále majú radi, ale prekvapuje nás, že to ešte funguje. Posledných šesť rokov už ani nemám fan klub. Napriek tomu na nás usporiadatelia dokážu zarobiť. A to je dôležité.

Možno pre to, že vás viac vidia v Čechách než na Slovensku...
V poslednom čase som bol naozaj viac v Čechách ako doma. Okrem účinkovania v televízii som, ako médiá vypátrali, dostal ponuku na ďalší muzikál, ale hovoriť o ňom budem, až keď bude do polovice hotový. Čas ukáže, či sa to podarí. Vôbec som to nechcel spomínať, lebo človek potom vyzerá ako pako, keď sa to nakoniec nepodarí.

Taký mnohostranný žáner ako muzikál a vy vraj neradi tancujete...
To je pravda. Tanec, to nie. Nerád robím veci, ktoré neviem. Ja som v muzikáloch z jednej tretiny herec, z dvoch tretín spevák. Zatiaľ som hral v dvoch, Jozefov zázračný plášť a Jesus Christ Superstar. Na ďalšie ponuky nemám čas.

Ste v agentúre Forza. Akú úlohu hrala vo vašej kariére agentúra Karla Gotta a Janečka "Goya"?
Goya ošetrovala moju internetovú stránku, ale nikdy som pod nimi nebol zaregistrovaný. Momentálne už existuje nová internetová stránka. S Karlom Gottom som spravil len niekoľko projektov ako napríklad Když muž se ženou snída. To bolo všetko. V Čechách som členom jediného združenia, a tým je Amfora. Je to športové združenie osobností z Čiech a zo Slovenska. Chodí sa po celom svete a všetko je tam predovšetkým o zábave. Športujeme s Vašom Patejdlom, Karlom Šípom, Jozefom Náhlovským, Jirkom Hrdinom, Pavlom Richterom, Helenkou Vondráčkovou či Jiřinou Bohdalovou. Boli sme v Brazílii, Japonsku a nedávno sa Amfora vrátila z Kostariky.

Kultúra zostala teda stále československá?
Ja nepociťujem Čechy inak ako domov. Som stále Čechoslovák. Cítim, že som tam v pohode a ľudia nás tam majú radi. To mi stačí.

Šport je hra. Ste hravý typ?
Celá muzika je hra. Na začiatku si dáte cieľ a idete za ním. Všetko treba radšej robiť formou hry, aby potom človek nebol sklamaný. Treba sa v nej naučiť aj prehrávať. Je to ľudské, nie je sa za čo hanbiť. Sú obdobia, keď je človek v pohode, inokedy nie. Inak by to ani nebolo fér.

Bola to prehra, keď ste sa na isté obdobie rozlúčili s Julom Kinčekom, alebo keď ste odišli na čas z Teamu?
Nie. My sme si s Julom dali pauzu asi pri druhej platni Teamu. On a Ďuro Tatár sú ľudia z branže, ktorým najviac verím. Julo vie vždy vystihnúť polohu, ktorá mi vyhovuje v speve najviac. Má dobrý vkus. Z Teamu som odišiel asi pred siedmimi rokmi pre únavu. Vracal som sa na dvakrát. Dnes mi stačí, ak sa naša hudba páči ľuďom. Kritikov nepotrebujem. Skôr je to nebezpečné. Ak kritika pochváli, že ste nahrali výbornú platňu, znamená to, že sa asi nebude dobre predávať. Ľudí však netreba podceňovať. Vedia intuitívne vycítiť, čo je dobré. Žiadna reklama zlej hudbe nepomôže.

Máte vo svojej branži nepriateľov?
Ja si svoje prestrelky neriešim v médiách, ale medzi štyrmi očami. Skôr sú to len nedorozumenia. Niečo poviem, niekto to prekrúti a hneď to "práskne" novinám, ktoré to rýchlo uverejnia. Každý pozná novinárov, sú radi, ak to po nich iskrí...

Prezradíte, kto je podľa vás lepšia speváčka, Barbara Haščáková s nepodarenou platňou vo vašej produkcii, alebo Jana Kirschnerová, o ktorej ste povedali, že nemá talent?
Každá z nich je iná. Nedá sa to porovnať. Každá má veľa dobrých vlastností, aj vecí, ktoré by som ja robil inak. Ale si to vedia, keď sú tam, kde sú. Na Janu som si musel dlho zvykať, ale musím uznať, že robí dobré pesničky a je osobitá.

Všímate si aj nových konkurentov v muzike?
O talenty sa veľmi nezaujímam, mám dosť starostí so sebou. Ak si všimnem niečo nové, tak je to najprv pesnička, až potom interpret. Nebudem menovať. Postupne som sa v tejto branži naučil nemenovať. Treba byť diplomat, opatrný, a tak mať aj menej problémov.

Ste asi komplikovaná povaha...
Som hlavne ctižiadostivý a keď si niečo zaumienim, tak to aj dosiahnem. Len vďaka tomu som napríklad skončil vysokú školu ekonomickú, aj keď som na nej ničomu nerozumel. Šiel som tam len preto, aby som bol na vojne iba jeden rok. Teraz mám len jeden cieľ, a ten sa týka môjho súkromia. Teším sa na pokojné obdobie, ktoré, dúfam, príde.

Chceli by ste upokojiť situáciu v súkromí v takej forme, ako bola?
...poďme ďalej...

Mám napísať "no comment"?
Nevyjadrím sa. Nehovorím do vetra...

V jednej z ankiet ste boli vyhlásený za najsexi muža roka. Nevzrušuje vás to?
Nezaujíma ma to. Vôbec nad tými anketami neuvažujem. Nepodceňujem ich, ale ani nepreceňujem. Samozrejme, že to človeka teší, no nehovorím, že takéto ankety sú potrebné. Ani ako puberťák som nesníval o ženách. Skôr o tom, že budem robiť to, čo ma baví. Teda, že budem buď hercom, alebo spevákom.

Možno vám veriť, že ste nesnívali o dievčatách?
Ja som v tom bol zrejme nejaký divný, ale vážne nie. Od pätnástich som hral s kapelou, natrafil na ženskú, a to bola prvá, s ktorou som sa potom aj oženil. Ale nechytil som ju na spev. Bolo to o niečom úplne inom. Moje súkromie už nepatrí do žiadneho časopisu...

Klaudia SIVÁKOVÁ