DEŇ DETÍ: Rozprávkoví hrdinovia krstili soľou album Soľ nad zlato

     BRATISLAVA 1. júna (SITA) - Album zhudobnenej rozprávky Soľ nad zlato, ktorý pokrstili dnes soľou hlavní rozprávkoví hrdinovia spolu s deťmi v Záhorskej Bystrici, je prvým z cyklu Rozprávky s Markízou. S myšlienkou pripraviť tento projekt prišiel Július Kinček, ktorý pre agentúru SITA povedal, že ide o notoricky známe slovenské rozprávky, ktoré všetci poznajú. "Urobíme ich formou piesní, pričom tieto by mali byť detské, ale podané jazykom súčasnej modernej populárnej hudby s tým, že jednotlivé postavy v rozprávkach budú stvárňovať známi speváci a herci", uviedol. V každej rozprávke by pritom mala fungovať aj nejaká známa tvár z Markízy. Kto by sa však najviac hodil na zlého čarodejníka Kinček neprezradil.

     V rozprávke Soľ nad zlato si zaspieval kráľa Paľo Habera, šaša a rozprávača Miro Noga, Marušku Janka Hospodárová, starenku Szidi Tobias. Postavu najstaršej dcéry stvárňuje Soňa Norrisová, princa člen skupiny The Backwards Miro Džunko. Hudbu zložili P. Habera a J. Kinček. Ako dodal Kinček, ďalšou zhudobnenou rozprávkou bude Snehová kráľovná a krst bude na Mikuláša. Podotkol, že o Snehovej kráľovnej práve dnes hovoril s autorom textov Danielom Hevierom "nech už nahodí postavy," pretože až potom môže osloviť interpretov.

     Ako povedal pre SITA P. Habera, rozprávky sú podľa neho veľmi potrebné, pretože deti by mali žiť fantáziou a mali by mať pred sebou len pekné predstavy. Sám si tiež rád pozrie klasické rozprávky, ako napríklad Byl jednou jeden král a "takéto staré kusy," sú to veci, ktoré sa ľuďom nezunujú, aj keď ich poznajú všetky od začiatku do konca.

Paľo Habera: Team nikdy nebol o peniazoch!

Jednou z hudobných udalostí tohto roka je nepochybne návrat skupiny Team. Nároční, Reklama na ticho, Malá nočná búrka, Lietam v tom tiež, Držím ti miesto, Je to vo hviezdach - to je len zopár hitov, ktoré koncom 80. a začiatkom 90. rokov hrávali všetky rozhlasové stanice aj niekoľkokrát za deň. Len tak mimochodom.... Prvého albumu s názvom Team (1988) sa predalo neuveriteľných 250 000 kusov! Rovnaké množstvo dosiahol aj druhý album Prichytený pri živote (1989). Tretí album skupiny Team - Team 3 vychádza v roku 1990 a predáva sa ho ,len` 150 000 kusov. A takto by sme mohli pokračovať ďalej.... až po šiesty album kapely Team (už bez P. Haberu), po ktorom nasledovala pauza. Trvala sedem rokov...

„Team sa nikdy nerozpadol. V decembri 1993 sme odohrali koncert v Banskej Bystrici a povedali si: Čaute, veselé Vianoce, všetko dobré v novom roku, zavoláme si. No a zavolali sme si až po niekoľkých rokoch,” smeje sa líder skupiny Team, Paľo Habera (38). Charizmatický spevák z Brezna, ktorý už dlhodobo patrí medzi najpopulárnejších slovenských umelcov, má pritom na mysli telefónny hovor asi spred dvoch rokov, keď začali uvažovať nad novou „doskou”. Tých priateľských telefonátov s obvyklými frázami - Ako sa máš? Čo je nové? - bolo viac. Uvádzame to najmä preto, aby si niekto nemyslel, že chalani z Teamu boli medzi sebou pohádaní... Aj keď, na druhej strane, práve Paľo mohol byť na svojich kolegov právom nahnevaný. Po piatej platni mu oznámili, že by to chceli skúsiť bez neho, s novým spevákom. „Ja som chalanov úplne chápal. Mal som rozpracovaných niekoľko projektov (muzikál Jozef a jeho zázračný svet, sólový album Zhasni a svieť, vianočný projekt Svet lásku má), preto som bol aj rád, že sa nemusím venovať Teamu. Skrátka, asi nám to vtedy všetkým vyhovovalo,” spomína. Skupina Team, už bez Paľa Haberu, vydala šiesty album s názvom Voľná zóna (spev Roman Révai). Pochopiteľne, úspech bol oveľa menší. „Neskôr som nielen ja, ale aj Dušan Antalík a ostatní pochopili, že víťazná zostava by sa nemala meniť,” pokračuje Paľo.

Dohodli sa už pred dvoma rokmi
S nápadom vydať nový album v starej zostave prišiel práve gitarista Dušan Antalík. „Asi pred dvoma rokmi mi zavolal a opýtal sa, či už nie je načase, aby sme niečo spolu urobili. Súhlasil som,” pokračuje Paľo. Začal sa teda s Dušanom stretávať a rozmýšlať nad praktickými vecami: akým smerom by sa mala uberať hudba na novom - siedmom albume, kedy a kde by sa mal nakrúcať, kto by mal byť vydavateľ, kto bude hrať v kapele, koľko to bude stáť. „Ale hlavne sme robili pesničky: ich zvuk je trochu novší a modernejší, ale stále to je Team. Vždy sme hrali melodickú, popovú muziku, ktorá bola dobre zaranžovaná a mala výborné vokály. Toto sme chceli zachovať.” Mimochodom, cvičiť začali tak ako v minulosti v Martine a na pomoc si prizvali Jula Kinčeka. Asi zo sto pesničiek dokončili a nacvičili 18 skladieb. P. Habera: „Na albume s názvom Sedem sa objaví dvanásť pesničiek plus dva bonusy. A to svedčí o tom, že platňu sme robili dva roky a zostali tam len tie pesničky, ktoré nás neprestali ani po takom dlhom čase baviť.”
Prvým ich singlom, ktorý sa už hráva v rádiách, sú Krátke lásky. „To je možno „najľahšia” vec na celom albume. Ale radili sme sa s ľuďmi, ktorí pracujú v rádiách a tí nám povedali: Áno, toto je dobrá pesnička, bez problémov hrateľná. Ňou sa dostanete opäť do povedomia.”
Paľo tvrdí, že ich zámerom nebolo nahrať album, po ktorom by si človek „hodil slučku”. „Sám počúvam produkcie ľudí ako Peter Gabriel, či skupiny Massive Attack. Ja, ako muzikant sa z nich „vyteším”, ale sú to tmavé platne.” Aj preto vraj nakrútili normálny pesničkový album, podobný tým z minulosti.

Team nikdy nebol o peniazoch
Niekomu by sa mohlo zdať, že Team vznikol najmä kvôli peniazom. Paľo Habera to popiera: „Team nikdy nebol o peniazoch! Aj keď sme predali veľa platní, peniaze sa vždy delili medzi siedmich ľudí. A to je niečo úplne iné, ako keď robím sám. Moja sólová kariéra je pre mňa aj dobrý obchod, ale Team, to je dobrá partia ľudí a zábava.”
Zlé jazyky tiež tvrdia, že Paľo sa vrátil do Teamu preto, lebo mu v poslednom čase výrazne klesla popularita. „Niekde som to o sebe čítal... Ale ja som už z toho vyrástol a zmyslom môjho života nie je byť populárny. My sme tu boli dosť dlho, a vtedy všetci šomrali: Zasa Team, zasa Habera. Potom sme sa na niekoľko rokov odmlčali a tí istí ľudia začali hovoriť, že sa schovávame. Ale to sa stáva asi len na Slovensku... Tento album sme urobili preto, lebo sa nám chcelo, mali sme na to chuť, je nám dobre a chceme ísť na koncerty,” dodáva Paľo, ktorý má na svojom konte 13 albumov za 14 rokov(!). Podľa svojich ďalších slov má skôr opačný problém: dáva si pozor na to, aby nebol premedializovaný. „Nepotrebujem sa objavovať každý deň v televízii, chodiť do ranných vysielaní. Nechce sa mi vstávať a vyzerať nevyspato. V posledných rokoch som odmietol veľmi veľa televíznych programov, lebo som ich nepokladal za kvalitné. Mne stačí, ak sa objavím raz za rok na súťaži krásy, ktorú sleduje dva milióny divákov. Samozrejme, teraz, keď sme vydali nový album, absolvujem nejaké promo aktivity, ale potom chcem mať opäť pokoj.”
IVAN ČERŇANSKÝ

Skvelý návrat Teamu

V Teame nikdy nešlo o peniaze, bola to čistá zábava. Na slovenskú hudobnú scénu vstupujú dnes znova z toho istého dôvodu, aby sa zabavili. Srší z nich nenútený rock, v ich dušiach sa skrýva smútok intelektuála.

Len málokto z nás by si nespomenul na Reklamu na ticho či s akou radosťou sme používali „tímackú“ skladbu Prievan v peňaženke. Chalani zo stredného Slovenska pod značkou Team si svojím repertoárom boli istí už v roku 1987. Chceli preraziť, no potrebovali lídra, osobnosť, ktorá predá kapelu. Hľadali a oslovovali spevákov. Medzi nimi sa kdesi skrýval i 26-ročný mladík, ktorý ukončil povinnú vojenskú službu a mienil opustiť svet muziky, aby sa uživil. Team ho ale z kopy neznámych tvárí vyhrabal. Nebol to nik iný ako Paľo Habera. „Nevstupoval som do toho s ideálmi, ale z nadšenia. Človek vycítil, že partia je dobrá,“ opisuje Paľo svoj príchod do kapely. Na jar 1988 vydali debutový album s príznačným názvom Team. Chalani boli zrazu na vrchole, škála fanúšikov sa rozrastala. „Skladby sme stavali vždy na vlastnom názore a istej originalite,“ hovorí Dušan Antalík. Zrejme na tom niečo bolo, lebo už o rok zaplavila pulty ich druhá platňa Prichytený pri živote. Približne každý piaty občan našej republiky navštívil koncert Teamu, a to nie raz.

„Bez Paľa Haberu to nejde.“
Team začal číslovať svoje albumy. Prišla trojka a neskôr aj štvorka. Pri piatom to ale uviazlo. Na post speváka nastúpil nový, pre obdivovateľov neznámy chlapík – Roman Révai. Pochybnosti sa stiahli nad hlavy skalných rockerov. „Bez Paľa to proste nejde,“ vysvetľuje Dušan. „My sme prevzali osvedčený model od veľkých kapiel, ktoré sme obdivovali – Queen, Genesis, Yes a iné. Nikdy tam nechýbala osobnosť, ktorá kapelu predávala. To je ako keď odišiel Phil Collins z Genesis. Hudba síce bola dobrá, no on tam chýbal. Podobne Iron Maiden – Dickinson sa vrátil do kapely a zrazu sú vypredané štadióny. Tento model je skrátka nerozbitný,“ vysvetľuje Dušan Antalík. Nikto z kapely sa netají tým, že Paľo Habera identifikuje kapelu, patrí do Teamu a robí mu tvár. „Ľudia majú právo veriť kapele a môžu jej veriť, ak sa v nej personálne nemenia členovia každý mesiac. Miloval som kolektívne športy a milujem kapely. Páči sa mi imidž a prejav kapely na pódiu. Tam je totiž niečo spoločné, čomu naozaj verím,“ dopĺňa Dušan. Jedným z dôvodov, prečo Team zamrzol pri päťke, bol aj fakt, že sa v roku 1993 rozdelila republika. Poslucháčske teritórium sa zmenšilo, Česká republika sa cítila byť trochu urazená. Aspoň tímaci to tak pociťovali. Na českej pôde sa ťažko presadzovalo a slovenská nestačila na to, aby sa tu uživil i lepší muzikant. Každému to ublížilo, no ako Paľo Habera povedal, nikdy by nenahrali český album len z vypočítavosti.

„Mali sme a máme veľké ciele.“
Team sa nenápadne rozišiel. Špekulovalo sa o rôznych dôvodoch, hovorilo sa aj o nezhodách medzi Dušanom Antalíkom a Paľom Haberom. „Naučili sme sa s Dušanom hovoriť si všetko do očí, ostatní v kapele sú zdržanlivejší,“ priznáva Habera. No pravým dôvodom sedemročnej odmlky skupiny bola skôr únava v pravom slova zmysle. „Dosiahli sme to, čo sme chceli. Mali sme vtedy síce veľké ciele, no čo sme chceli povedať, sme povedali. Veľa sme hrali, bolo to únavné a už málo vzrušujúce. Preto sme si dali pauzičku. Nerozišli sme sa nadobro, ako si mnohí mysleli,“ hovorí Dušan. Prezrádza, že na prelome rokov 1996 až 1997 mal obrovskú chuť vrátiť sa na scénu. Tá sa podľa neho vraj neuberala smerom, ktorý by si prial. „Možno to vyznie príliš tvrdo, ale pripadalo mi to, že začína obdobie, keď sa gýč stáva diamantom a všetko pekné odchádza. Začala sa rozrastať uniformita. Potom našťastie prišli mladé kapely typu I. M. T. Smile a Iné kafe. Veľmi fandím skupine Iné kafe. Ich muzika je zdravá a robia ju zo srdca. Do muziky sa vrátil život,“ vyjadruje sa Dušan o hluchom období Teamu. Napriek veľkej chuti vrátiť sa a ukázať mladým, že žiť sa ešte neprestalo, zostal Team visieť kdesi v zákulisí. Musel dozrieť čas.

Materská loď Team
Písal sa rok 1998. Už zostala ozaj len hŕstka tých, ktorým zostal na stene visieť plagát Teamu. Väčšina ľudí sledovala sólovú kariéru Paľa Haberu, ktorý práve v tomto roku končil turné. Na jeseň, keď bol Habera už späť zo šnúry, Milan Dočekal sa chytil príležitosti a postupne oslovil zvyšok kapely. Zrodila sa myšlienka comebacku. Prvá skúška bola nielen plná očakávaní, prišli na ňu ešte aj noví hudobníci. Starú štvorku – Dušan Antalík, Milan Dočekal, Pavol Habera a Ivan Válek – prišli posilniť klávesista Juraj Tatár, na bicích Emil Frátrik a v nahrávacom štúdiu sa blysol i Martin Gašpar s basovou gitarou. Po pár hodinách, čo spolu hrali, už vedeli, že je to ono, že to bude slovami Dušana šliapať. Dozrel čas. „Keď pláva materská loď Team, život je ľahší. Sme skrátka partia, jedna rodina. Je to dôležité predovšetkým v tejto dobe, keď nič nie je jednoduché a šoubiznis už vôbec nie,“ s úsmevom tvrdí Dušan. Na sólový úlet Paľa Haberu sa pozerá kladne, z jeho hudby vraj vždy cítil veľkú dávku umenia. Nezávidí mu ani ťarchu slávy, ktorú nesie na chrbte. „Keď niekde hráme, tak s ním neradi chodíme do mesta. Niekedy je to nepríjemné, ako ho ľudia atakujú,“ dodáva Dušan. A ako prijal návrat Teamu samotný spevák? „Pociťujem to, akoby sme začínali zase odznova. Teraz chceme hrať naživo. Iste bude i ďalšia doska, otázne je kedy. Takže na rade sú koncerty a chceme sa zabávať. Nerátame s ničím. Vždy som trochu pesimista a pozerám sa na veci triezvo. Dúfam, že náš návrat bude úspešný, no nechávam si otvorené zadné dvierka... Neodradí nás neúspech, práve opačne. Úspech je nebezpečnejší, neúspech dokáže motivovať,“ poznamenal ku comebacku slovenský slávik. Zo stovky skladieb vybrali na album len to najlepšie. Neustále sa držia nenápadných a potrebných ľudí, čo stoja za skupinou Team, ako Július Kinček, doktor Križánek, Vilo Uhrín či Daniel Hevier. Texty tohto popredného slovenského básnika sa trafili do „tímackých“ dušičiek. „Na každý album sa snaží prepašovať svoje znamenie – čiernych havranov ,“ smeje sa na margo Heviera Paľo Habera. Chalani majú všetky tendencie zostať na vrchole slovenskej hudobnej tvorby. Podľa Haberu si nemajú ani kedy začať liezť na nervy, lebo on je z Bratislavy a ostatní z Martina. Nemajú ani veľké oči na zahraničie i keď už hrali s hudobníkom veľkého formátu – Kennym Jonesom, bývalým bubeníkom legendárnych Who. Tešia sa na domáce publikum, takže ak ste svojho času s nimi „v tom lietali tiež“, nezabudnite, že sú späť.

Team opäť spolu

Sólová kariéra nášho zlatého slávika Paľa Haberu je mŕtva, nech žije Team? Ktovie, či to mysleli v utorok v bratislavskom hoteli Holliday Inn takto. Isté je, že vo veľkom štýle sa tu slávilo znovuvzkriesenie hudobnej tvorby Teamu ako kapely a vznik ich ďalšieho albumu. Názov Sedem pripomína, že je to v poradí už siedma kolekcia skladieb tejto kedysi slávnej skupiny, a priaznivci aj zvedavci sa v tomto prípade asi majú na čo tešiť. Pretože spoločná robota Teamu vraj trvala veľmi dlho, na album sa jednoducho nedostali piesne, ktoré sa nepáčili všetkým (autorsky sa na nich podieľal Paľo Habera, Dušan Antalík, Milan Dočekal, Juraj Tatár a Július Kinček, výlučným textárom je ako vždy Daniel Hevier). Napokon, prvý singel z neho - pieseň Krátke lásky, sa už stihol vyškriabať na vrcholky slovenských hitparád.
Na krst albumu Sedem, od ktorého si producenti aj tvorcovia sľubujú, že spôsobí prievan v slovenskom hudobnom šoubiznise, bolo pozvaných vyše päťsto hostí. Na luxusnej recepcii, ktorá trvala až do skorých ranných hodín, sa zabávali kolegovia z hudobnej branže. Ani krásne dievčatá nechýbali, prišla Jana Kirschnerová, Ivana Christová, ba aj čerstvé slovenské missky. Paľovi prišiel zablahoželať aj humorista Oliver Andrássy - vraj veľký fanúšik slovenskej pop-music.

Paľo Habera varuje pred intrigami

Na začiatku kariéry vyžadoval čistú teplú šatňu, mydlo a toaletný papier. Po čase tieto hviezdne maniere zanechal. Veď až taká hviezda zase nie je!
Pavol Habera (37) by sa nechcel dostávať na stránky novín tým, že ukáže ľuďom svoju obývačku alebo vyrobí nejaký škandál. Nie je to jeho štýl. Do priazne by sa chcel votrieť predovšetkým prostredníctvom hudby. „Keď urobím dobrú platňu a novinári budú o nej písať, je to pre mňa prijateľnejší spôsob. Medzitým im nemám o čom rozprávať,“ tvrdí čerstvý víťaz ankety Slávik ´99. Do sveta šoubiznisu vstúpil pred viac ako desiatimi rokmi. Hral a spieval vo viacerých skupinách, úspech však prišiel až v roku 1988 s Teamom. Po vydaní prvého albumu, z ktorého sa predalo vyše 350 tisíc kusov, vhupol do umeleckej brandže rovnými nohami. „Zrazu sa človek objavuje po boku Karla Gotta či Heleny Vondráčkovej. Všetci ho poznajú, chcú od neho autogram. Ale prvé štyri roky sa život odvíjal tak rýchlo, že som si nič neuvedomoval. Nevstával som ráno s pocitom, že som hviezda.“ Predtým ako sa dostal na túto cestu, sa nezamýšľal nad tým, čo všetko popularita obnáša. Chcel robiť muziku, to, čo ho bavilo a mal rád. Príjemným zistením pre neho bola skutočnosť, že si týmto spôsobom môže zarobiť na živobytie. Na druhej strane ho však zarazilo to, že sa najskôr všetci tešili z jeho úspechov spolu s ním, akonáhle však začal byť bohatší, podkopávali mu nohy. „Nad intrigy sa treba vedieť povzniesť,“ poznamenáva spevák. Mladé skupiny by chcel upozorniť, aby si na to dávali pozor. Napriek tomu však ilúzie o svete šoubiznisu nestratil. Tvrdí, že je pre neho stále pekné byť muzikantom. Pracovitých a talentovaných hudobníkov je veľa, slávni sa z nich stanú však len niektorí. Čím to je? „Podľa mňa silou osobnosti. Zo speváka musí niečo vyžarovať, aby mu ľudia uverili to, čo spieva. Musí vedieť zaujať, čo je niekedy dôležitejšie, ako dobre spievať. V súčasnej slovenskej hudobnej scéne cítiť svieži nástup mladej generácie. Uvidí sa, do akej miery je to módny trend a nakoľko sa dokážu udržať. Nie je ťažké urobiť prvú platňu, treba vydať druhú a šiestu rovnako dobrú, ktorá ľudí zaujme.“ Pavol Habera je na vrchole už nejaký-ten rok, takže vie, o čom hovorí. Môže si však hviezda po toľkých rokoch dovoliť hviezdne maniere? „Spomínam si, že na začiatku kariéry som vyžadoval čistú teplú šatňu, mydlo a toaletný papier. Po čase som však prestal bojovať.“ Myslí si, že až taká hviezda zase nie je, aby si dovoľoval to, čo zahraničná megastar. „Čo by som z toho mal?“ pýta sa spevák, ktorý má na svojom konte sedem sólových platní a päť so skupinou Team.

Spevákom na korčuliach?
Od malička sa rozhodoval medzi športom a hudbou. Do osemnástich rokov víťazil šport. Aj keď ho potom vystriedala hudba, úplne sa ho nevzdal. V rôznych slovenských a českých mužstvách osobností si rád zahrá hokej, futbal či tenis. Čo však na takýchto exhibičných akciách odmieta, je spievanie. Podľa neho nie je pre speváka nič trápnejšie, ako keď sa na zimnom štadióne postaví na korčule a cez prestávku odkorčuľuje na plejbek jednu pesničku. Mimochodom, keď už sme sa dostali k ľadu, prezradíme vám, že Paľova pätnásťročná dcéra Zuzana sa venuje krasokorčuľovaniu. Aj keď zrejme zdedila hudobné predpoklady, rozvíjať ich nehodlá. Chcela by byť právničkou. „Občas z jej izby počujem spev, ale nehrá na žiadny hudobný nástroj. Nemá muzikantské ambície, ani ju k tomu nenútim. Keby sa chcela venovať hudbe, určite by mi to povedala.“ Jeho sláva jej bola skôr na obtiaž. On sám nechcel, aby sa zjavovala na stránkach novín. Pokiaľ mohol, snažil sa ju chrániť. Pomaly však prichádza do veku, keď sa už bude musieť vedieť postarať sama o seba. Od manželky si Pavol dáva radiť pri výbere textov. „Naďa má pre texty výborný cit. Ak ju zaujme, mám tendenciu byť mu priaznivo naklonený.“ Do svojho súkromia nevpúšťa novinárov veľmi rád. Na našu žiadosť sa však zamyslel nad tým, prečo ľudí tieto skutočnosti zaujímajú. „Slovenský národ je, žiaľ, taký, že si navzájom všetko závidíme. Veľa ľudí si myslí, že bohatým môže byť len podvodník. Jednoducho sa však treba zmieriť s tým, že tu žije dosť ľudí, ktorým peniaze priniesol úspech.“

Tvorivá kríza
Napriek tomu, že posledné dva roky prešiel Pavol Habera autorskou krízou, medzi spevákmi kraľuje. Všetko, čo za ten čas urobil, vyhodil, pretože sa mu to nepáčilo. Tvrdí, že nie je také dôležité natočiť nové projekty, veď už ich nemálo úspešných má za sebou. Momentálne však už prichádza práci na chuť. „Čím som starší, tým mám väčšie nároky. Začínal som pri skupinách ABBA alebo Sweet a skončil niekde pri Stingovi, na rozhraní popu a džezu. Aj keď je to pre bežného poslucháča ťažšia hudba, pre mňa je to už dobrý pop. Pretože sa mi páči, chcel by som taký robiť.“ A tak Pavol Habera hľadá kompromis medzi jednoduchým a zložitým, tým, čo chce robiť on a čo od neho očakávajú priaznivci. Ako hovorí, záleží len na ňom, ktorým smerom sa vydá. Pripúšťa, že to môže byť aj za cenu menšieho komerčného úspechu. Veď sa napokon nemusí nikam ponáhľať. To, čo chcel, už dosiahol. Pripravenú má takmer celú sólovú platňu, ktorá bude pozostávať výhradne z pomalých pesničiek. Na trhu by sa mala objaviť asi o rok. Ešte skôr, na jar roku 2000, by mal vyjsť aj ďalší album Teamu. Treba vyčkať.

Team sa nadýchol ,,spoločného vzduchu"

Návrat populárnej skupiny
Nároční, Reklama na ticho, Som v tom, Malá nočná búrka, Máš moje číslo... Pamätáte sa? Hudobní fanúšikovia určite, veď sú to skladby, ktoré sa v roku 1988 objavili na debutovom albume skupiny Team, ktorá sa vtedy vydala na svoju hviezdnu dráhu. V období 1989-93 vyšli ďalšie štyri platne, skupina tri razy za sebou zvíťazila v ankete Zlatý slávik (1989-91) a žala úspechy na každom kroku. Potom však nasledovala dosť dlhá prestávka... ,,V novembri 1994 sme absolvovali náš dosiaľ posledný koncert a vzápätí sme si povedali, že si dáme pauzu," rozhovoril sa Dušan Antalík, ktorý je odjakživa ,,dušou" kapely. ,,Bola to naozaj dosť dlhá prestávka, ale všetci sme ostali stále v spojení s muzikou, veď Paľo Habera, Milan Dočekal i ja sme robili sólové projekty." Team v pozmenenej zostave (so spevákom Romanom Révaiom) vydal pred troma rokmi CD Voľná zóna a vlani sa čoraz častejšie začalo hovoriť o come-backu kapely v tom ,,najsilnejšom" zložení. Vravelo sa o novom albume, takže - aká je momentálna situácia? ,,Asi pred štyrmi mesiacmi sme začali robiť na tomto cédečku," pokračuje Dušan Antalík. ,,Urobili sme prvé štyri skladby, nechali sme ich trochu ,,odležať" a keď sme si ich znovu vypočuli, tak sme zistili, že ,,stojíme" len asi za jednou. Uvedomili sme si, že nás čaká ešte veľa práce, všetko sme na chvíľu zastavili a vydanie CD sme posunuli na jar 2000. Paľo Habera mal povinnosti s produkovaním albumu Barbary Haščákovej, ja som spolupracoval s niektorými kapelami, ale teraz už znovu začíname ,,zaberať" na plné obrátky. Chcel by som, aby sme mali do konca roku s albumom všetko jasné a neradi by sme ho ešte ďalej posúvali." Aký bude výber skladieb? ,,Intenzívne sme na materiály robili ešte pred letom, potom sme sa ešte párkrát stretli s Julom Kinčekom a Paľom Haberom, triedili sme hŕbu skladieb a teraz sa na to pozrieme znovu s celou kapelou. Materiál je v podstate vybratý, no ešte niečo môže pribudnúť, lebo všetci sme skladali." Aký bol návrat po takej prestávke? ,,Veľmi zaujímavý a pripomínal mi obdobie, keď Paľo kedysi prišiel do Teamu. Teraz sme sa znovu nadýchli ,,spoločného vzduchu" a bol to naozaj príjemný návrat." Dušan Antalík sa potom zmienil aj o zostave kapely: ,,Okrem Paľa Haberu a mňa nechýba ani Milan Dočekal (klávesové nástroje) a Ivan Válek (basová gitara). Pribudol skúsený bubeník Emil Frátrik a veľkou posilou je skvelý muzikant Juraj Tatár, ktorý je veľmi kreatívny a vynikajúco sa nám spolu hrá. Chceli by sme Team posunúť trochu do súčasnejšej podoby, uvidíme ako sa nám bude v tomto smere dariť. Skúšame v Martine, nahrávame v štúdiu Paľa Haberu, ktoré je výborne vybavené. Autorsky by sa mala na CD podieľať štvorica (Habera, Kinček, Dočekal, Antalík), ale v Teame nikdy nešlo o to, aby boli trebárs skladby rovnomerne rozdelené. Vždy sme vyberali tie najlepšie. Ani teraz nechceme, aby autorom bol ten či onen, ale aby platňa bola naozaj dobrá..."
SVETOZÁR OKRUCKÝ

Elán, Barbara Haščáková a Pavol Habera - Slávici '98

Zimomriavky nám behali po chrbte, keď taký profesionál, akým je Paľo Habera - zvyknutý preberať množstvo ocenení, si musel po svojich ďakovných vetách utierať slzy dojatia. "Pre fanúšikov bolo hlasovanie o Slávika možno len hrou, ale pre speváka odrazom toho, či ho má ktosi ešte rád," pokúsil sa v spoločnosti Nového Času o vysvetlenie víťaz. "Najviac, keď si človek uvedomí, že od začiatku kariéry žije s tou istou rodinou bez nejakých väčších škrabancov a životných prešľapov, tak ono to tak zrazu príde," okomentoval svoje dojatie, ktoré tentoraz prišlo v okamihu, keď ďakoval manželke. "Asi som to naozaj urobil prvý raz takto verejne, " zareagoval na našu pripomienku, že s jeho menom sa rodina nikdy veľmi nespájala. "Nechcel som si zakladať kariéru na tom, aký som dobrý otec, lebo to možno ani nie je pravda, ani aký som dobrý muž, lebo ani to nemusí byť jednoznačné. A hoci som najmladším zo všetkých nominovaných, predsa len mám už 36 rokov, uvedomil som si, že treba konečne vyložiť karty na stôl. Som veľmi komplikovaná povaha. To nevedia ľudia, ktorí ma vidia spievať, ale práve moja manželka s dcérou." Pripúšťa zlatý Slávik '98, že niekde v pozadí jeho dojatia sa môže skrývať aj akési zadosťučinenie, že mu fanúšikovia ostali verní aj po medializácii aféry: VSŽ a umelci? "Do určitej miery možno áno, ale nerád by som tieto veci spájal s politikou," dodal spevák. A keďže sme ho práve vytrhli zo zúrivej debaty v kruhu priateľov z Teamu, rovno sme sa opýtali, či môžu fanúšikovia očakávať spoločný projekt. "Práve sa o tom bavíme a už aj pracujeme na novom cédečku, ktoré by malo vyjsť v septembri budúceho roku. Prvé pesničky však môžu poslucháči očakávať už na jar," potvrdil P.Habera.
Autori : Jana Kováčová, Renáta Michalková

Sobotňajší večer v zvolenskom divadle bol v znamení speváckych hviezd a počítačov

ZVOLEN  - "Taký slovník, aký má náš premiér, nemá u nás žiaden rockový muzikant," neodpustil si počas sobotného galavečera v zvolenskom Divadle J. G. Tajovského poznámku na margo predsedu vlády Pavol Habera. Ten, podobne ako ďalšie osobnosti showbusinessu, vystúpil vo Zvolene v rámci Noci hviezd, ktorú pre svojich priateľov a pracovných partnerov pripravila spoločnosť GAMO, s. r. o., zaoberajúca sa výpočtovou technikou. A o hviezdy - aspoň pokiaľ ide o populárnu hudbu - v spomínaný večer naozaj nebola núdza. "Viem o tom, len som nikdy nemyslel, že sa tým dá vytvoriť rekord," začudovane krútil hlavou najznámejší český saxofonista Felix Slováček nad počinom slávneho saxofonistu Kennyho G., ktorý sa do Guinnessovej knihy rekordov zapísal prednedávnom, keď "podržal" jeden tón vyše štyridsaťpäť minút. "Nie je to také ťažké, treba len na to špeciálnu techniku," dodal a následne predviedol názornú, i keď pre nedostatok času nie až takú dlhú ukážku. Vzápätí pripomenul, že sám pred pár rokmi vytvoril svetový rekord, keď v pražskej Lucerne dal dokopy presne 1273-členný orchester zložený výhradne z klarinetistov, ktorí spoločne zahrali skladbu Babeta zo známeho českého muzikálu Kdyby tisíc klarinetu. Fantastický výkon predviedla stále vynikajúca Petra Janu a Bára Basiková, ktorá prezradila, že sa popri pôsobení v muzikáli Jesus Christ Superstar pripravuje aj na úlohu Rusalky v rovnomennom muzikáli, kde sa okrem nej predstavia aj Kamil Střihavka (v úlohe princa) a Petr Janda (v úlohe vodníka). Pravdepodobne na jeseň budúceho roka teda k množstvu muzikálov, ktoré v Čechach v poslednom čase vznikajú, pribudne ďalší. A kedže Báru vždy priťahovali experimenty, jej novým sólovým projektom by mali byť gregoriánske chorály, ktoré dostanú modernejšiu, tanečnú podobu. Príjemný večer ukončila svojím vystúpením Iveta Bartošová. Ta napriek tomu, že pôsobí veľmi krehko a veľmi žensky, nemá k technike a počítačom odpor a využíva ich hlavne pri práci. Tak ďaleko sa ešte nedostal moderátor celého večera Peter Kočiš. Aj keď, podľa jeho vlastných slov, už v ovládaní počítača urobil značné pokroky. Od počiatočnej fázy, keď vedel počítač len zapnúť, pokročil o kus ďalej - dnes už ho vie aj vypnúť...
SME - BETA HRIADELOVÁ

Peter Dvorský: Paľo je veľmi všestranný

Koncert s ováciami "Dnes sa mi splnil môj veľký sen. Môžem si zaspievať s výbornou Štátnou filharmóniou Košice, na čele s dirigentom Rudolfom Gerim a predovšetkým môžem vystupit so svetovou hviezdou Petrom Dvorskym. Som rad, ze ma zobral pod svoje kridla." Tymito slovami zacal Pavol Habera pondelnajsi koncert s Petrom Dvorskym v bratislavskej hale na Pasienkoch. Predchadzalo tomu mnozstvo priprav, nik nechcel zabudnut na ziadnu malickost a este v pondelok popoludni boli skusky v plnom prude. V kratkej pauze som sa v satni stretol s Petrom Dvorskym, ktory sa rozhovoril na temu - aka je spolupraca s Pavlom Haberom: "Dobra a prijemna. Je to kvalitny muzikant a ked sme sa uz dali na tento spolocny boj, tak ho chceme dotiahnut do uspesneho konca. Viete, s hudobnikmi a nadsencami sa dobre spolupracuje. Vlani bola mila prilezitost zaspievat si (aj s Karlom Gottom) Palovu piesen Svet lasku ma a uz vtedy sme sa dohovorili, ze by sme mohli urobit spolocny projekt. Samozrejme, prijal som to s radostou. Ako sa mozete presvedcit uz tu na skuske, su to viac-menej vianocne piesne, nejake Palove "populary" a je tu aj maly zaber do opery. Nechcel som vsak robit vyslovene operny koncert, ten pripravim inokedy." Pavol Habera mi uz v jednom rozhovre o vas hovoril. Takze, ako ho vnimate vy? "Vzdy som ho vnimal ako progresivneho, uspesneho, mladeho spevaka, ktory okrem toho, ze velmi dobre spieva, aj komponuje a aranzuje. Je to vsestranny umelec a prave to mi na nom imponovalo. Dava ludom - najma mladym - velku nadej a rozdava im radost." A to vsetko rozdavali obaja umelci aj na vecernom koncerte. Nechybali solove skladby, ci arie, ale aj viacero duetov, v ktorych kazdy spevak ostal "sam sebou" a nestylizoval sa do polohy toho druheho. Obecenstvo bolo nadsene a ovacie - aj postojacky - nemali konca kraja. Dnes si tento koncert budu moct vypocut v Kosiciach.
Autori: SVETOZAR OKRUCKY

Pavol Habera a čerešnička na šlahačke

Obnovenie "stareho" Teamu Bliziaci sa koniec roka byva vhodnou prilezitostou na bilancovanie. Nevyhli sme sa tomu ani pri stretnuti s popularnym Pavlom Haberom. Takze - aky bol vlastne vas rok 1997? "Dost vytazeny, najma koncertne turne, ktore som absolvoval," rozhovoril sa Pavol Habera. "Uz som si povedal, ze takuto velku "snuru" asi nikdy viac nepojdem. Je to sice fajn hrat v tolkych mestach a pred tolkymi ludmi, ale na druhej strane je to velmi vycerpavajuce. Aj organizacne, aj financne. Neviem, ci sa to bude dat kazdy rok zvladnut. Je dost mozne, ze ked pojdem na taketo turne, tak to bude maximalne desat koncertov." Kolko ich bolo teraz? "Patdesiatsedem, co je naozaj dost. Predtym som finisoval s mojou platnou, takze toho bolo naozaj dost." Rok sa vsak este neskoncil - cakaju vas dva vianocne koncerty s Petrom Dvorskym a Statnou flilharmoniou Kosice (1. decembra v Bratislave a 3. decembra v Kosiciach). To uz je zrejme ceresnicka na slahacke... "Vystihli ste to presne. Robim to naozaj pre radost a velmi sa na to tesim." Ked sme pred par dnami spolu telefonovali, povedali ste mi, ze sa prave ucite na tieto koncerty. Aka je teda vlastne priprava? "Musim rozmyslat najma nad tym, aby som sa nedal Petrom strhnut do nejakej polohy pre mna neprirodzeneho spievania. Tie veci si musim najskor osvojit a potom spievat po svojom. Nebolo by dobre, aby ludia zacali porovnavat, ci spieva lepsie jeden alebo druhy. Citim, ze taketo nebezpecenstvo moze hrozit ked spievate so svetovym tenorom. Je dolezite, aby som spieval presne tak ako doteraz, tou istou technikou a nesnazil sa o opernu techniku spievania. Peter urcite tiez nepojde do polohy, v ktorej nie je doma." Aky bude repertoar koncertov? "Budu v nom duety i solove skladby. Peter bude robit arie, ja zasa niektore svoje pesnicky - napr. Hrdzovlasu, Severanku, ale v uprave pre filharmoniu. Spolu budeme robit sedem duetov. Kazdy si tie svoje vybral sam, na tych spolocnych sme sa radili a vyberali skladby tak, aby nam "sedeli". Skusat budeme aj 24. - 27. novembra v Kosiciach." Mozete par slovami charakterizovat Petra Dvorskeho? "Obdivujem ho v tom, ze vzhladom na to, co vsetko uz dosiahol, je dost pristupny. Mozno, ze pre tych, pre ktorych chce byt pristupny... Netrva tvrdohlavo na svojich nazoroch, ale da sa s nim o vsetkom hovorit. Ja som vo vztahu k nemu presne taky isty. Dufam, ze sa nasa dobra spolupraca prenesie aj na podium a ze vysledok bude taky, ako si obaja predstavujeme. Umelecky hodnotny a budeme mat pritom radost zo spievania. To je dolezite." S Petrom Dvorskym ste spolupracovali pred rokom pri skladbe Svet lasku ma. Spievali ste spolu aj predtym? "Nikdy. Raz - dvakrat sme sa videli na nejakych akciach, ale to bolo vsetko." Urcite ste vsak sledovali jeho hudobnu cestu? "To ano, pamatam si, ze ako maly chlapec som ho po prvy raz videl v televiznej sutazi Zlata kamera. Vtedy som sice sledoval muziku iba z dialky, ale viem, ze Peter mi utkvel v pamati. A ked som sa zacal vaznejsie zaujimat o spev, tak som ho registroval uz vaznejsie." Na zaver nasho rozhovoru sme trochu obratili list. Pred par dnami sme priniesli rozhovor s Dusanom Antalikom a Milanom Docekalom o tom, ze sa znovu dava dohromady "stara" zostava Teamu. Teda aj s vami. Tesite sa? "Veru ano, vsetky taketo "nebezpecne" veci su velmi zaujimave. Som zvedavy, ako sa to vsetko bude s Teamom diat, ako to bude iskrit. Dufam, ze sa iskrit bude a ze zasa urobime dobru platnu. Dali sme si na to cely rok a az zaciatkom roku 1999 budeme vediet, aka ta platna je." Museli vas dlho prehovarat? "Vobec nie. Iniciativa isla z ich strany, ale hned som s tym suhlasil. Vzdy som vedel, ze percento obnovenia starej zostavy tu je a potvrdilo sa, ze "nikdy nehovoril nikdy." Tesim sa aj na koncerty. Ked po osemrocnej spolupraci s kapelou zacnete chodit sam a s inou partiou, tak vam je smutno za tym, co bolo. Team bola uspesna skupina a bola by skoda "zapichnut" to natrvalo. Rokujeme s PolyGramom o zmluve, ktora by bola zrejme na viac platni. Tak, aby to bolo v nejakom casovom rozpati, lebo viaceri mame aj svoje aktivity."
Autori: SVETOZAR OKRUCKY

Predpoklady víťazky

Víťazkou VI. ročníka autorskej súťaže hudobných skupín Rock FM Fest sa v piatok v Banskej Bystrici stala Jana Kirschnerová s pesničkou Do tla z autorskej dielne Norberta Mamojku a Daniela Mikletiča.

Na tohtoročnom Rock FM Feste sa prezentovalo 13 mladých ambicióznych slovenských hudobných skupín a interpretov. Podľa predsedu odbornej poroty Pavla Haberu mala súťaž vyššiu úroveň ako v predchádzajúcom ročníku a potvrdila, že na Slovensku má populárna hudba dobré interpretačné i autorské zázemie. Porota pri rozhodovaní brala do úvahy aj perspektívu ich presadenia sa a možnosť trochu zamiešať karty slovenskej pop-music. Tieto kritériá naplnila Jana Kirschnerová, ktorá má predpoklady prerásť na spevácku osobnosť. Ako dodal P. Habera, na Slovensku sa už dlhšie hľadá speváčka, ktorá by sa priblížila osobnosti, akou je Marika Gombitová .......
..... Cenu poslucháčov Rock FM Rádia získal Ľuboš Medveď s pesničkou Poďme sa hladkať a Cenu divákov skupina Pix Head a ich pieseň V pohode. Veľkú cenu Rock FM Festu a Rock FM Rádia za rok 1997získal ako najúspešnejší interpret pôvodnej slovenskej tvorby Pavol Habera.
Dagmar Teliščáková

Koncert P. Haberu bol pre Jana Kroslaka premierou

Vyborna atmosfera v hracskej zostave na podiach i medzi fanusikmi v hladiskach sprevadza zatial vsetky vystupenia v ramci rozsiahlej koncertnej snury VSZ Tour `97, na ktoru sa spevak Pavol Habera vydal este 17. maja z Trencina. Do dnesneho dna ma spolu s klavesistami Jurajom Tatarom a Milanom Docekalom, gitaristom Jurajom Burianom, basgitaristom Branom Valanskym a bubenikom Emilom Fratrikom rovnu dvadsiatku koncertov. Na ten stredajsi v Liptovskom Mikulasi zavitali i dvaja popredni slovenski sportovci - vodny slalomar Michal Martikan a tenisovy reprezentant Jan Kroslak. "Prisli za nami po koncerte aj do satne a Janko Kroslak mi tvrdil, ze nieco take este v zivote nevidel. Tak sme sa ho hned spytali, na kolkych koncertoch vlastne vo svojom zivote bol. Priznal sa, ze toto bol jeho prvy," zasmial sa vcera v rozhovore pre SME Pavol Habera. Naladu doterajsich divakov zhodnotil ako velmi dobru, mnohi mu vravia, ze zo zvukovej i obsahovej stranky su jeho koncerty este lepsie, nez ake pred casom absolvovala na Slovensku so svojim megaaparatom prazska skupina Lucie. Specialne svetelne efekty robia z Haberovych vystupeni dokonalu show, umocnenu vynikajucim repertoarom posledneho albumu a klasickymi starymi hitmi jeho kariery. Ako velky hit sa podla jeho slov rysuje nova, dvojzmyselnym erotickym podtextom podfarbena, pesnicka Mam ta rad. Zaberaju vsak aj mnohe dalsie a k tym najznamejsim sa pomaly zacinaju zaradovat i novinky z platne Habera. Vcera sa posadka turne prestahovala do Dolneho Kubina, dnes ju caka Dom kultury v Namestove. Po sobotnajsej ucasti na oslavach narodenin Fun Radia bude snura pokracovat v nedelu 8. juna v Dome kultury v Ruzomberku, 9. juna v Dome kultury v Trstenej, 10. juna v zilinskom amfiteatri, 11. juna v Sportovej hale v Cadci, 12. juna v Dome kultury v Puchove a 13. juna v Sportovej hale v Dubnici. Potom pride na rad jediny (!) volny den pocas celej jarnej casti turne a od 15. juna uz zacne vrcholit - postupne v Partizanskom, Piestanoch, Seredi, Malackach a napokon 19. juna v Pezinku.

VSŽ Tour '97 P. Haberu na výbornú

   Pondelok 19. mája sa Levice stali súčasťou VSŽ Tour '97 Paľa Haberu. Koncert sa začal počas tolerovanej akademickej štvrťhodinky po avizovanom začiatku. Dve tretiny amfiteátra boli obsadené do prasknutia, zvyšná tretina len sporadicky. Na začiatku koncertu predstavil Habera nové pesničky. Publikum si ich vypočulo, aj zatlieskalo, ale keďže skladby neboli známe, k búrlivým ováciám zatiaľ nedošlo. K novým pesničkám len toľko, že sú kultivované, svojich poslucháčov si však nájdu zrejme skôr v domácom prostredí, kde nerušene možno vnímať slová nechať sa voľne unášať myšlienkami, ktoré evokuje text. Po prvej "teamáckej" pesničke to začalo v publiku vrieť. K výbornej atmosfére dopomohla aj tma, ktorá sa pomaly vzniesla nad "amfik". Laserová show sa mohla predviesť v plnej paráde. Hovoreného slova medzi skladbami sa s jemu typickou prirodzenosťou zhostil P.Habera. Jemne uzemnil podguráženého "Travoltu", povzbudil mladých vojakov, ktorí to majú ešte "za veľa". O speve Haberu škoda rozpisovať sa, jednoducho to vie. A veľmi dobre. Aj nástroje mali výborné obsadenie: klávesy Juraj Tatár a Milan Dočekal, gitara Juraj Burian, basgitara Braňo Valanský, bicie Emil Frátrik. Reklama, ktorá šnúre vystúpení predchádzala, bola v tomto prípade do bodky pravdivá. Veľkolepé svetelné efekty, k tomu výborná muzika, rozospievala, roztancovala a roztlieskala celé hľadisko. Muzikanti museli pridávať. Mohutný ohňostroj na konci dvojhodinového koncertu ho mal ukončiť. Časť publika po dlhotrvajúcom potlesku sa aj pobrala domov, no aplauz skalných nekončil. Nasledovalo niekoľko klaňačiek, ale dlhotrvajúci potlesk neutíchal. Fanúšikovia sa nakoniec dočkali. Paľo Habera pridal, amfiteáter bol vo vytržení. Tí, ktorí len sprevádzali svoje ratolesti, nepovažovali tento čas za premárnení. Tí, ktorí majú radi Paľa Haberu, ho po koncerte milujú ešte viac. A tí, ktorí tam boli kvôli dobrej hudbe, si prišli na svoje. (lal)

Na Nedvědovcov sa predalo 11 000 vstupeniek

Asi 11 000 vstupeniek sa doteraz predalo na koncert súrodeneckej dvojice českých pesničkárov Jana a Franti¨ka Nedv?dovcov, ktorˇ vystŁpia 21. jŁna na ¨tadi˘ne v Bratislave-DŁbravke. Takmer 9000 vstupeniek dokonca zmizlo z predpredaja po‡as prv?ch ¨tyroch dnˇ od jeho za‡iatku. Pre SME to v‡era potvrdili z stupcovia spoluusporiadajŁcej agentŁry Hattrick. Megapodujatie, ktor‚ sa uskuto‡nˇ presne rok po koncertn?ch oslav ch 50. narodenˇn Jana Nedv?da na pra‘skom ¨tadi˘ne Strahov, budŁ uv dzaź Petr Novotn? z firmy 6P a Milan Markovi‡. De¤ predtým si na vla¤aj¨ˇ koncert Nedv?di zaspomˇnajŁ aj v "komornej¨om" prostredˇ ›portovej haly na pra‘skom V?stavisku, kde sa o‡ak va Ł‡asź asi 15 000 div kov. Na Strahove ich bolo minul? rok 72 000 a v Bratislave organiz tori o‡ak vajŁ asi 13 a‘ 15 tisˇc Śudˇ. Vstupenky v cene 300 Sk, ktor?ch sŁ‡asźou je i hudobn? nosi‡ (CD alebo MC) s nahr vkami Nedv?dovcov, sŁ k dispozˇcii v pobo‡k ch cestovnej kancel rie Satur, v predpredaji PKO ‡i v predajni
Dr. Hor k. Hosźami koncertu budŁ skupiny Fe¨ ci, Spiritu l kvintet, Brontosau©i, cimbalov  muzika Jury Petr– z Kyjova i Pavol Habera.

Pavol Habera: Habera

(PolyGram, 1997)
Už svojim účinkovaním v muzikáli Evanjelium o Márii a neskôr vianočnou skladbou Svet lásku má potvrdzoval Paľo Habera, že sa rozhodol nielen pre sólovu dráhu, ale navyše pre dráhu strednoprúdovej slovenskej ,,superstar". Haberovo smerovanie k postu domácej speváckej jednotky malo podporiť aj najnovšie CD lakonicky nazvané Habera, ale plánovaný silný profilový album vzbudzuje miestami rozpaky. Štýlová rôznorodosť od balady (Neviem sa lúčiť), rockovej ,,vypalovačky" (Rýchly boy), až po opatrný experiment (Vieš, čo mi môžeš) paradoxne neukazuje šírku spevákovho záberu, ale poodhaluje zákutia, v ktorých Habera nestojí celkom pevne na muzikantských ani na speváckych nohách. Napríklad ,,festivalovo sterilná"  inštrumentácia v skladbe Neviem sa lúčiť je naspievaná s nasadením barového speváka štvrťhodinu pred záverečnou. V niektorých skladbách je viac než citeľne minimalizovane obsadenie pri nahrávaní (P.Habera, J.Tatár). Chýba nasadenie a ,,filing" viacerých muzikantov, no ak to vezmeme z druhej strany, napríklad skladba Raz to musí prísť je pre dvoch protagonistov ako ušita.
   Texty Petra Uličného sú tradične silným miestom Haberovych pesničiek. Šarmantne ironické i nesentimentálne citové, ale aj majster textár sa miestami utne a dovolí si popáriť nezrymovateľné slová. Žeby schválnosť? Alebo rýchle riešenie z únavy? Skrátka na projekte pod vlajkou Habera je zopár vynikajúcich skladieb, zopár omylov a vyplň medzi tým. Viem si predstaviť o nejaký ten rok iba tie vynikajúce na nejakom The Best of výberovom CD. Už sa naň teším.
IRENEY BALAZ

Koncert P. Haberu prerušil anonymný telefonát

Na viac ako dve hodiny prerušil v utorok koncert Pavla Haberu v Krupine anonymný telefonát, ktorý oznámil, že v
priestoroch amfiteátra sa nachádza bomba. Uloženie výbušniny oznámil neznámy mužský hlas o pol deviatej večer kancelárii tamojšieho mestského kultúrneho strediska. Privolaná policajná hliadka dala amfiteáter vyprázdniť, ale žiadnu výbušninu nenašla. Pavol Habera už včera situáciu hodnotil s úsmevom: "Moja verzia je taká, že jeden policajt zavolal druhému: Poďte sem, je to tu bomba! Ale vážne. Stalo sa to asi v polovici piesne Severanka a museli sme odísť z pódia. Ľudia naozaj dve hodiny čakali a koncert sa tak skončil až o jednej v noci," povedal pre SME. Divákov po opätovnom začiatku vystúpenia, ktoré pokračovalo asi od trištvrte na jedenásť, radšej ubezpečil, že všetky výbuchy budú pochádzať iba zo sprievodných pyrotechnických efektov.Skladbu Kým ťa mám, ktorá je v koncertnej verzii rozšírená na takmer 20-minútovú dĺžku, dokonca sprevádza veľký ohňostroj.Pavol Habera sa na VSŽ Tour `97, ktorého jarná časť potrvá nepretržite a iba s jednodňovou prestávkou až do 19. júna, vydal v sobotu 17. mája. Sprevádzajú ho klávesisti Juraj Tatár a Milan Dočekal, gitarista Juraj Burian, basgitarista Braňo Valanský a bubeník Emil Frátrik. Zatiaľ majú za sebou šesť vystúpení, včera hrali vo Zvolene a dnes sa predstavia v banskobystrickom amfiteátri. Vozia si so sebou i rozsiahlu strechu a preto koncerty na otvorených priestranstvách súčasné daždivé počasie neohrozuje.
DALIBOR HLADÍK

Pavol Habera dnes oslavuje 35. narodeniny

BRATISLAVA (SME - dik) - Dnešné vystúpenie v programe finále súťaže Miss Slovensko `97 v Prešove, pondelkové oficiálne vydanie nového sólového albumu a od 17. mája začiatok obrovského koncertného turné čaká v najbližšom čase speváka Pavla Haberu, ktorý si práve dnes pripomína 35. narodeniny. Ako včera uviedol pre SME, na veľké oslavy sa ani nechystá, skôr sa nechá prekvapiť, ako celý deň dopadne. Vo veľkom plánuje oslavovať až svoje 40. narodeniny. Platni s jednoduchým názvom Habera, ktorá istotne jeho stabilné publikum prekvapí, už predchádza uvedenie videoklipu k singlu Týždeň má 100 dní. Nakrúcal ho nedávno v Prahe s režisérom F. A. Brabcom, niekdajším dvorným kameramanom Jána Svěráka a autorom filmu Kráľ Ubu. V súčasnosti však vrcholia najmä prípravy na veľkolepé turné, ktoré by malo obsahovat okolo 70 koncertov! Začne sa už 17. mája a jeho prvá séria s asi 40 vystúpeniami a minimálnymi prestávkami potrvá až do 2. júla. Pavla Haberu budú na šnúre sprevádzať klávesisti Juraj Tatár a Milan Dočekal, gitarista Juraj Burian, basgitarista Braňo Valanský a bubeník Ivan Marček.

Zabudnite na Haberu!

(Team - Voľna zóna, ENA records)
Po odluke Team-u od Haberu a správe, že Dušan Antalík dáva dohromady tím nový, rozdelili sa názory pospolitého ľudu na nie málo táborov. Jedni tvrdili, že Team bez Haberu nebude ono, ďalší si s úľavou vydýchli a držali palce. Múdrejší vyčkali. V podstate debutový album staronovej zostavy (D. Antalík - gitara, B. Kantor - klávesy, J. Petrus - bicie, I. Válek - basgitara, R. Révai - spev) je slušným dielkom, v ktorom mali chlapci z Martina konečne možnosť dať voľný priebeh svojmu síce nie prevratnému, ale rozhodne rockovému cíteniu. K tomu mali vždy bližšie ako popový Habera. Bude, či nebude v novom Team-e chýbať? V prvom momente určite. Zvyk je železná košeľa. Nie však nadlho. Révai má iné prednosti. Drsnejší, nie do pukov vyžehlený hlások a oveľa výraznejší výraz. Rodák z Dolného Kubína bol známy zo skupiny Dr. Bier a Hemmait a so zdvihnutou hlavou odmietal ponuky do renomovanejších skupín. Radšej predával gofri palacinky. Počkať, zdá sa, bolo múdre. Práve preto je dosť paradoxné, že zatiaľ najúspešnejšia skladba Čierny motýľ (vyhrala vo všetkých rádiách prezentujúcich Rádioaktívnu hitparádu), je typická ,,haberovina". Kým úplne prvá lastovička albumu Nebo poď k nám na kolena rozhodne nezrážala, Čierny motýľ núti zmeniť názor. Album Voľná zóna je poctivá rocková muzika so zapamätateľnými melodickými linkami. Ušiam tvorcov trochu uletel celkový (plochý, plechový) zvuk - a to mu rozhodne treba vytknúť. A ak veľkoryso prehliadneme aj faux pas proti jazykovému zákonu (Tím píše gitary s tvrdým ,,y" po g) a názov jednej zo skladieb Moc mladá, môžeme povedať, že tento debut vyšiel veľmi slušne.
FELICIA BORONKAYOVÁ

Pavol Habera a vianočný projekt Svet lásku má majú osem nominácií na cenu Grammy West `96

BRATISLAVA (SME - dik) - Spevák Pavol Habera a jeho platinou odmenený vianočný projekt Svet lásku má dostali celkom osem nominácií na výročné ceny Zväzu autorov a interpretov Grammy West `96, ktoré budú slávnostne udeľovať dnes o 19.00 h za asistencie kamier STV v bratislavskom divadle Nová scéna. Do počtu nominácií úspešného Haberovho projektu totiž možno zaradiť aj Juraja Tatára (autora aranžmánov platne) v kategórii inštrumentalistov roka. Medzi interpretmi budú Haberovi, ktorý sa na ceremoniáli osobne nezúčastní pre pražské povinnosti v súvislosti s vrcholiacimi prípravami nového sóloveho albumu, konkurovať Peter Nagy, MC Erik & Barbara, O.B.D. a Gladiator. Skladbou roka môžu byť okrem hitu Svet lásku má piesne Vetroň (Hex), Biely strom (O.B.D.), Nepoznám (I.M.T. Smile) a Say U Love Me (D-Night); textom roka Svet lásku má (Daniel Hevier), Cigaretka na dva ťahy (Richard Müller), Tak dokedy (Marián Greksa), Svet je krásny zadok (Peter Nagy) či Zdemolovaný kríž (Jozef Urban). Na album roka su nominované kolekcie Svet lásku má, LSD (Richard Müller), Dogstime (Gladiator), Magma (Griglák/Horváth/Uherčík) a Breath (Henry Tóth). Na titul producenta roka ašpirujú Július Kinček, Peter Nagy, Laco Lučenič, Michal Kovalčík a Peter Uherčík; Juraj Tatár sa o cenu pre inštrumentalistu popasuje s Andrejom Šebanom, Františkom Griglákom, Petrom Uherčíkom a Henrym Tóthom. Medzi videoklipmi si nominácie rozdelili Karol Vosátko (Gladiator - Sweet Little Mouse), Juraj Johanides (Svet lásku má), Vladimir Balko (O.B.D. - Biely strom), Avi Studio a Espe Studio (Marian Greksa - Tak dokedy) a Roman Valentko (Bee M - Do What You Want). Päticu autorov najlepších audionahrávok tvoria Ján Došek (Svet lásku má - v spolupráci s Ottom Noppom - a Dogstime), Ivan Minárik (LSD), Juraj Kupec (Magma), Ivan Jombík (Breath) a Studio Savid (Ten, Second, Say U Love Me). Dancefloorovú scénu zastupujú MC Erik & Barbara, Maduar, D-Night, Lobby a Bee M, objavom roka môžu byť D-Night, I.M.T. Smile, Lobby, Temeraf alebo Bee M. 

Počuli sme: Pavol Habera: Svet lásku má -
CD a MG kazeta, vydal POLYGRAM Slovakia, 43min 36sec.

Skladatel a spevak, ktory kazdy rok vyda aspon dve CD s piesnami na jedno kopyto, prekvapil slovensku hudobnu scenu svojou vianocnou kompilaciou. Je na nej len jedna povodna piesen - titulna (jej autorom je sam P.Habera), a 12 prebratych viac-menej vianocnych titulov. Piesen „Svet lasku ma“ naspieval spolu s Karlom Gottom a Petrom Dvorskym, so sprievodom Slovenskej filharmonie pod taktovkou O.Lenarda (doprevadza Haberu aj v ostatnych piesnach CD). Keby jej interpretmi boli napr. Brian Adams, Julio Iglesias a Luciano Pavarotti, asi by nezliezla z prvych priecok svetovych hitparad peknych par tyzdnov. Takto dominuje iba na nasich rebrickoch. Palovi sa skutocne podarilo vytvorit velmi peknu piesen, a to iste sa da povedat aj o texte jeho dvorneho textara Daniela Heviera (o.i. aj velmi dobreho basnika a vydavatela knih). Jeho texty vyvolavaju krehku a citlivu vianocnu atmosferu aj pri prevzatych cudzojazycnych hitoch, ako napr. Lennonova Happy Christmas (Vianocny hymnus), ci Noel (Vianocna hviezda). Jedinou piesnou v originale je vynikajuca Pie Jesu z Requiem(?!) od A.Loyd Webera. Na CD su aj 4 slovenske ludove vianocne piesne a koledy a samozrejme nemoze chybat Ticha noc. Tu Habera spieva a capella 4-hlasne, ale vysledny mixovany produkt vsak posobi dost umelo. Tento hudobny projekt, sprevadzany mohutnou reklamnou kampanou, je doteraz najdrahsim v slovenskej hudbe - stal viac ako 3 mil. Sk. Napriek bohatym sponzorom vsak bola uvadzacia cena CD bliziaca sa k 450 Sk neprimerane vysoka (dnes klesla uz na 380, a po Vianociach zide urcite este nizsie). V brozure k CD chybaju texty piesni s vynimkou Svet lasku ma,ale pri nej sa zase nedozviete, ak neviete po taliansky, co spieva Peter Dvorsky. Napriek tomu ide o zaujimavy projekt a piesen Svet lasku ma urcite vojde do slovenskej vianocnej klasiky. Svet lasku ma, pozri na tu krasnu detsku tvar, a dni, co mame je len par. Svet lasku ma.
Hodnotenie: * * * *
<Na zaciatok pre vas pozeral a pocuval Drobec.>

P. Habera dal v Japonsku gol futbalistom Olympusu

Dva dovody na radost mal vcera spevak Pavol Habera, ktory sa popoludni vratil z japonskeho zajazdu futbaloveho klubu Amfora, tvoreneho umelcami z Ceskej republiky a zo Slovenska. V hale bratislavskeho letiska ho "prepadol" kolektiv vydavatelstva PolyGram. Odovzdali mu Zlatu platnu za predaj 15 000 nosicov vianocneho albumu Svet lasku ma. Druha pricina dokazuje, ze Haberovi sa dari nielen na poli hudobnom, ale i sportovom - bol totiz autorom prveho golu v zapase so zamestnancami japonskej tovarne Olympus. "Vyhrali sme 5:3, a to sme uz viedli 5:0. Druhy gol dal po mne cernoch Martin Tankwey (moderator rozhlasovej stanice Evropa 2), ktory zije v Prahe," hovori Pavol Habera. Ovela tazsi bol vsak prvy zapas s byvalymi futbalistami profesionalneho klubu Icihara, v ktoreho ligovej zostave hra aj Cech Ivan Hasek. "To boli ludia, ktori naozaj vedeli hrat futbal. Vysledok 1:1 preto povazujem za velmi uspesny," hodnoti Habera. Porovnavanie vykonov so sportovymi profesionalmi mu nie je cudzie, nedavno si s Amforou zahral v Brazilii proti byvalym futbalistom slavneho Botafoga. Okrem futbalu vsak Habera v Tokiu, kde bol po prvy raz, zazil viac zaujimaveho. V tamojsom systeme zivota, ktory charakterizuje takmer ako armadny, si nasiel cas prezriet Disneyland i budhisticke pamiatky. Spolu s Miroslavom Zbirkom, ktory s nim byval na izbe, stravili hodiny v obchodoch pri skusani gitar. Zbirka sa sice nerozhodol pre ziadnu, ale Habera si vybral americky Gibson. "Chcem sa touto cestou podakovat nasmu velvyslancovi v Japonsku panovi Lajcakovi, ktory sa nas starostlivo ujal a pozval nas na veceru. Ma doma Internet a tak si to dnes urcite v SME precita," dodava Pavol Habera.
 Autori: DALIBOR HLADIK

Pavol Habera už ani nepotrebuje vidieť Neapol

Asi 400 hostí privítali v piatok v noci na zámku v Smoleniciach tvorcovia ojedinelého vianočného projektu Svet lásku má, ktorý v sprievode Slovenskej filharmónie so šéfdirigentom Ondrejom Lenárdom nahral spevák Pavol Habera. Na nádvori zámku mu album pokrstili Peter Dvorský a Karel Gott, s ktorými naspieval titulnú pieseň. Pod holým nebom a pred pozvanými divákmi, zohrievajúcimi sa vareným vínom, spolu melódiu i predniesli. Tentoraz iba z playbacku, a tak sa mohli všetci traja postaviť pred mikrofóny v rovnakej vzdialenosti. Vokálne party totiž v štúdiu musel naspievať každý sám, použijúc vlastnú techniku. "Dvorský stál pri nahrávaní asi dva metre od mikrófonu. Aj tak sa pri jeho speve ručičky na mixážnom pulte úplne vychýlili a už sa odtial ani nepohli, kým to zvukár nenapravil," spomína Pavol Habera. Na veľkolepom krste, poňatom ako apolitické podujatie, sa objavili generálni riaditelia viacerých sponzorských firiem i guvernér Národnej banky Slovenska Vladimír Masár. "Asi 60 percent pozvánok dostali reklamni partneri a neskúmali sme, koho pozývajú," uviedol spoluproducent Július Kinček. Na zámku predstavili katalóg i dokumentárny film Svet lásku má, videoklip k rovnomennej piesni a agentúra Go-Ja, ktorú okrem Gotta zastupoval aj František Janeček, rozdávala najnovšie číslo časopisu Melodie s rozhovorom a posterom P. Haberu. I keď tesne pred aktom krstu nebol chvíľu k dispozícii žiadny album, pretože sa údajne všetky dovezené okamžite rozobrali, jeden sa podarilo zohnať a symbolicky obliať šampanským. "Hovorí sa, že ku šťastiu treba vidieť Neapol a potom može človek zomrieť. Mne úplne stačí táto chvíľa," dodal Habera a na predvianočne vysvietenom nádvori pridal skladby Madona s dieťaťom a Pokoj vám. Už tento týžden si poslucháči môžu sviatočnú atmosféru navodiť aj doma.
Autori: DALIBOR HLADÍK

Náklady na vianočný projekt Svet lásku má sa približujú k sume troch miliónov korún

Celkove naklady na projekt vianocnych piesni Svet lasku ma, ktory nahral spevak Pavol Habera, sa priblizuju k sume troch milionov korun. "Budeme velmi radi, ked sa suma zastavi pri tomto cisle. A to este nezahrna honorare Pavla Haberu ani viacere dalsie naklady, ktore hradi nas licencny partner vydavatelstvo PolyGram," uviedol vcera spoluproducent albumu Julius Kincek. Projekt oznacil za extremne nakladny a navyse ojedinely rozsahom prac i po umeleckej stranke. "S pravdepodobnostou hraniciacou nie s istotou, ale s velkou pravdepodobnostou, mozem povedat, ze ide o najdrahsi projekt, aky bol kedy v slovenskej hudobnej kulture realizovany," dodal Kincek. Vsetky nahravky vznikli v sprievode Slovenskej filharmonie (SF) so sefdirigentom Ondrejom Lenardom a titulnu piesen spievaju spolu s Haberom Karel Gott a Peter Dvorsky. Na piesni Pie Jesu mala v duete povodne ucinkovat aj Lucie Bila, ale materska firma Monitor ju na projekt neuvolnila. Tato skladba, ktoru napokon celu naspieval Habera sam (v polovici prace mu vypadla plomba a na dve hodiny prerusila nahravanie), je v latincine. Vokalne party titulnej melodie su v slovencine, cestine i taliancine a vianocna piesen Byla cesta, byla uslapana je naspievana v cestine. Vsetky ostatne nahravky maju slovenske texty Daniela Heviera, ktory napisal nove slova aj pre svetovu vianocnu klasiku. Na albume ju zastupuju napriklad melodie Greensleeves (v slovenskej verzii Madona s dietatom), The Little Drummer Boy (Zvuk bubnov), Lennonovo Happy Christmas (Vianocny hymnus) ci God Rest Ye Merry Gentlemen (Pokoj vam). Bez symfonickych nastrojov, ktore vsade inde aranzoval Juraj Tatar, zostal iba zaverecny bonus Ticha noc, naspievany sposobom `a capella.

Na zaciatku dramaturgickej pripravy bola podla Kincekovych slov asi tisicka rozlicnych vianocnych piesni, po stale uzsom a uzsom vybere ich napokon zostalo dvanast plus novinka Svet lasku ma, ktorej hudbu skomponoval Pavol Habera. Z Tichej noci nasli tvorcovia vyse 50 verzii, az zvitazila nahravka bez orchestra. Cela priprava projektu trvala sest mesiacov - od januara do juna tohto roka. Presne 5. jula sa potom nahrali hudobne podklady v Slovenskej filharmonii. Malo sa sice nahravat aj druhy den, ale na 6. jula uz bolo v tych istych priestoroch naplanovane stretnutie tretieho sektora s manzelkou prezidenta USA. "Navyse orchester SF sa iba den pred nahravanim vratil z Japonska. Bali sme sa, ze to bude cele narychlo, ale vsetko dopadlo nad nase ocakavania," hovori Julius Kincek. Nahravanie vokalov sa zacalo v studiu Ebony 21. jula, kazdy z protagonistov titulnej piesne bol v studiu sam. Peter Dvorsky 26. jula. "Oproti roznym vyhlaseniam mozem povedat, ze bol zdravy, v plnej forme a nevideli sme na nom ziadne znamky choroby," reaguje Kincek s usmevom na slova ministra kultury o umelcovom zdravotnom stave. Zato Karel Gott bol v tom case tesne po zapale hlasiviek, a tak si svoju cast nahral az 27. augusta. Mixaz albumu bola dokoncena o tri dni neskor.

Nakladnost projektu si vyziadala desiatky rokovani s partnerskymi spolocnostami. Kompletna agenda vratane asi 50 zmluv, mnozstva korespondencie a dalsej dokumentacie je obsiahnuta na troch pocitacovych disketach. Vsetky rokovania oznacil Julius Kincek za harmonicke. Oslovenych bolo asi 20 az 30 firiem, uspesne sa napokon do projektu zainteresovalo sest reklamnych partnerov - VSZ Kosice, ZOS Trnava, Slovenska poistovna, Slovenske telekomunikacie, Coca-Cola a Banka Hana. Exkluzivne licencne prava na album ziskalo vydavatelstvo PolyGram, ktore podla slov riaditela jeho slovenskej pobocky Petra Riavu uz 8. novembra na zasadnuti v Londyne ponukne projekt na vydanie vo viacerych europskych krajinach. Platnu charakterizoval Riava ako "ozdobu katalogu PolyGramu", ktoru caka dlhodoba - minimalne trojrocna - kampan.

Titulnu skladbu Svet lasku ma prezentuje uz v tychto dnoch aj videoklip, ktory 10. septembra nakrutil v bratislavskom Dome svateho Martina reziser Juraj Johanides. Julius Kincek dementoval informacie, ze pocas prac vznikli problemy stabu s miestnym kostolnikom. "Naopak, vsetci nam vychadzali v ustrety a bez problemov sa v ten den uskutocnili aj dve planovane bohosluzby." V sobotu 30. novembra sa trojica Habera-Gott-Dvorsky predstavi v SND, kde Peter Dvorsky zaspieva jednu piesen z Haberovho repertoaru a Pavol Habera zasa uvedie ariu z opery Napoj lasky. A 8. decembra budu obaja spevaci (uz bez vymenenia uloh) hostami vianocneho koncertu Karla Gotta v prazskej Lucerne. Mimochodom, ulohy si na chvilu raz pocas nocneho nahravania vymenil Habera aj s aranzerom Jurajom Tatarom. Vianocne piesne v Tatarovej interpretacii vsak existuju iba vo dvoch kopiach a podla slov Pavla Haberu ich nikto nikdy nebude pocut.

Na nadvori zamku v Smoleniciach sa vcera po uzavierke tejto strany uskutocnil krst albumu (v Prahe bude 31. oktobra). Slavnostnu recepciu ponali tvorcovia ako cisto apoliticku, ziadna osobnost politickeho zivota na nu pozvana nebola. "Asi 60 percent vsetkych pozvanok vsak dostali k dispozicii reklamni partneri, ktori si hosti pozyvali sami. A neskumame, kto nimi bude," dodal Kincek. Ako este pred krstom dodal, avizovana je ucast viacerych generalnych riaditelov partnerskych firiem i guvernera Narodnej banky Slovenska Vladimira Masara. Ocakavanych bolo 350 az 400 ucastnikov.
Autori: DALIBOR HLADÍK

Pavol Habera a jeho pop, za ktorý sa nemusí hanbiť

V roku 1987 prišiel málo známy spevák Pavol Habera do skupiny Team, ktorá sa už niekoľko rokov a bez výraznejších úspechov snažila preraziť na prvoligovú scénu. A zrazu sa to podarilo. A nielen to - akoby sa spojili dve podhraničné množstva uránu; nastala prudká jadrová reakcia. Po collegiománii, modusománii, elánománii a nagyománii vtedajšie Československo zažilo ďalšiu búrku - haberomániu. Roky plynú, emócie trochu utíchli, ale úspech sa však Pavla Haberu drží spoľahlivo.

Habera nie je charizmatický prorok, bohém, nevypočítateľný dadaista. Okrem istého - a odôvodneného a zdravého sebavedomia z neho necítiť žiaden "hviezdny atribút". Jeho pódiový a mediálny image normálneho, slušného chalana je absolútne úprimný. Nemá dôvod byť iný.

Nedávno si kúpil malý dom na predmestí Bratislavy. Niekdajšiu "letnú kuchyňu" si prerobil na malé štúdio a tu realizuje svoje detské sny; skladá, nahráva demo snímky. Alebo cvičí - pustí si napríklad platňu Pink Floyd a hrá si z Gilmourom. Tu nikdy "iba tak" nepočúva hudbu. Na to má dosť času v aute. Treba predsa pracovať.

Pavol Habera je predovšetkým muzikant. A s muzikantom sa najlepšie rozpráva o muzike. Odrazovými doskami na všeobecnejšie témy boli teda piesne z jeho nového albumu Zhasni a svieť.

1. Telemánia; Povedala Bye, Bye; Nepáči sa ti môj nos

Nikdy si nemal image humoristu. Napriek tomu sú na novej platni hneď tri texty doslovne "srandistické". Aký je tvoj vzťah k takej nebezpečnej veci akou je humor v rocku a pop music?

Bratislavské koncerty, ktoré si asi videl, sú špecifické, nie je na nich veľa času na humor - a akustika veľkých hál to ani zvlášť nedovoľuje, pretože by fórom nikto nerozumel. Keď však hráme v niektorom mimobratislavskom divadle, program, ktorý má normálne hodinu päťdesiat, sa niekedy pretiahne aj na dve a pol hodiny; normálne žartujeme s ľuďmi, počuť tam každú narážku z publika. Ja na ne rád reagujem, pretože na takomto človeku sa dá postaviť celý program. A okrem toho sa všetci bavíme - kapela, aj publikum. Pamätám sa na koncert v Opave, ktorý sa doslovne zvrhol na debatný krúžok. Ľudia na pódium hádzali papieriky z otázkami a my sma na ne odpovedali - takže to bola vlastne beseda s pesničkami. Takéto koncerty mám oveľa radšej, ako tie "urevané", na ktorých ani nepočujem, či dobre intonujem.

Ja mám vôbec rád recesiu a sám som aj trochu ironik. A takú "nevážnu" skladbu sme mali na každej platni - Reklama na ticho, Prievan v peňaženke, Život je nuda, alebo Je to vo hviezdach z mojej "sólovky". Tieto humornejšie texty väčšinou píše Peter Uličný. Ich romantickú protiváhu vytvára Dano Hevier. To sú dve polohy Teamu, aj moje. Iné neexistujú. Únavné výpovede a filozofovanie nemám rád. Mojou zásadou bolo vždy ľudí zabaviť.

2. Šok

je jednou z najvýraznejších pesničiek na platni. Od humoru má ďaleko, a podľa toho, čo si povedal, je zrejme jednou z výnimiek - vyjadruje sa totiž k problému drogovej závislosti. To je zrejme vec, ku ktorej si cítil potrebu vysloviť sa prostredníctvom textára.

Ja som človek, ktorý vydrží veľa, ale sú veci, ktoré ma strašne štvú. Drogy sú jednou z nich. A keďže pravidelne nerečním v televízii, pesničkou toho môžem povedať najviac. Drogová závislosť je hrozná vec, môže postihnúť kohokoľvek. A deti každého z nás. Sám poznám osobne také príklady. Máme už aj prvých dvadsaťročných mŕtvych.

Vôbec, desí ma problém kriminality všeobecne. A my ideme otvárať hranice s Ruskom, aby sem prišli všetky ich mafie. A vyhlasujeme, že za posledných dvadsať rokov sme s Rusmi mali veľmi dobré vzťahy. To je už skutočne mimo môjho chápania. Ja sa nechcem starať do politiky, dotýka sa ma však presne tak, ako kohokoľvek iného.

Určite máš veľa ponúk na reklamy a podobné komerčné využitie tvojej známej tváre. Keby ťa niekto oslovil, aby si zadarmo nahovoril polminútový protidrogový spot do televízie, príjmeš to?

Bez problémov. Aj túto pesničku by som bez váhania poskytol nejakej protidrogovej organizácii na využitie v nejakej kampani, pokiaľ by ma o ňu požiadali. Tieto veci nemajú nič spoločné so zarábaním peňazí.

Si takmer úplný abstinent. Predpokladám, že nemáš osobné skúsenosti s drogami.

Žiadne. Raz som sa za mladi statočne opil, babka musela čistiť celú kuchyňu. Odvtedy presne viem, kde mám mieru a nikdy nezabudnem na to, ako mi vtedy bolo zle. Jediný raz ma nahovorili na marihuanu. Na dve hodiny sa mi zastavil svet aj srdce. Nemôžem povedať, že by som sa vznášal, naopak. Štyrikrát som si dôverne podebatoval so záchodovou misou, vôbec som nevedel, čo sa deje. K tvrdým drogám som sa nikdy ani nepriblížil.

Drogy často začnú brať ľudia, ktorí majú nejaké duševné problémy. Popularita prináša úskalia, ktoré mnohí riešia práve pomocou drog a alkoholu. Ako sa s takýmito vecami vyrovnávaš ty? A potrebuješ sa vôbec so slávou vyrovnávať?

Psychický problém je vážna vec a často súvisí s nemožnosťou sebarealizácie. Ja stále mám čo robiť. A nie je to obmedzené iba na hranie a koncertovanie. Nakrúcal som film, tretí rok hrám divadlo - teraz už dve predstavenia na Novej scéne. Nahrávam sólové platne, skladám piesne pre iných interpretov. Takže na psychické problémy nemám čas. Načo by som sa trápil? Dosiahol som maximum toho, čo u nás spevák môže dosiahnuť. Mám rodinu, pokoj na prácu. Čo už viac môžem chcieť? Raz to síce pominie, ale to ma zatiaľ netrápi.

Veľkí muzikanti sa vedeli vyrovnať s ústupom popularity. Ty nie si na drogy, takže asi ani sláva nebude pre teba drogou. Napriek tomu - nehrozí ti "absťák", keď raz popularita pominie?

To asi nebude také jednoduché. Ja s tým počítam a keď to zacítim, tak sa nepôjdem obesiť kvôli tomu, že prišiel niekto, kto je poulárnejší ako ja. Znova si budem hľadať cesty, aby som robil a zarábal. Veď jediná skutočná náplň ľudského života je práca. Keď som doma a nemám čo robiť, bývam hrozne nervózny.

Minule som videl v televízii rozhovor s nejakým spevákom. Na poznámku moderátorky, že jeho práca musí byť ťažká, povedal, že vôbec nie. Že hrať je zábava a ťažká práca je makať osem a pol hodiny niekde na lešení, alebo robiť poslíčka v hoteli. Ty si jeden z tých šťastlivcov, ktorí sa živia svojim hobby...

Tiež si neviem sám seba predstaviť, že by som musel osem hodín denne niekde sedieť. Povolanie ako novinár a podobne je iný prípad, ale monotónna práca by ma ubíjala. To však neznamená, že by som si nevážil každú dobre urobenú prácu. Robiť stále rovnaké pohyby je však pre mňa utrpením.

Onedlho budeš mať tridsaťtri rokov. Čo to pre teba znamená?

Okrem toho, že budem v ten večer hrať v divadle a visieť na kríži, absolútne nič. Keby som v ten večer nehral Krista v Evanjeliu, ani mi nenapadne tá súvislosť. Takže žiaden veľký medzník to pre mňa nie je.

3. Zhasni a svieť

Dopočul som sa, že si autorom tejto metafory, podľa ktorej sa volá i celá platňa. Si asi jediný spevák, ktorý si nikdy nič sám neotextoval.

Čoby nie. V skupine 300 hrmených som napísal polovicu textu, ktorý potom upravil Peter Uličný. Skladba sa volala Modrý lak. Bol to text z prostredia márnice a dokonca Andrej Šeban sa informoval u svojho otca lekára, či majú mŕtvoly modré nechty. Potom som niečo popísal pre moju drahú, keď som bol zamilovaný. Tam boli zasa vždy zamontované ruže, ktoré mám veľmi rád. Nerád však robím veci, ktoré iní robia lepšie, takže v budúcnosti nehrozí žiadne textovanie - nápady, to je iná vec. O dobré témy je núdza a keďže nie som textársky vyčerpaný, tak občas s nejakou myšlienkou prídem.

Si aj autorom námetu skladby Nepáči sa ti ten môj nos.

Danovi Hevierovi som na otextovanie pesničku nie v tradičnej pseudoanglickej "svahilčine", ale s fragmentom slovenského textu. Chcel som mu to uľahčiť, pretože pri prvých verziách jeho textov niekedy neviem, kde je prízvučná a neprízvučná slabika.

Ale to zasa on opravuje na počkanie.

Je schopný okamžite naraz vysypať aj ďalšie tri verzie. Keď som nahrával predchádzajúcu platňu, diktoval mi nový variant textu zo Štrbského plesa z telefónnej búdky rovno do štúdia, kde som stál pred mikrofónom. Hádzal mincu za mincou a definitívna verzia bola na svete.

4. Vtáci píšu záveť krídlami

Pri tomto texte som si spomenul na skladbu Výpravca vtákov z čias Avionu Fera Grigláka (ktorý nahral na albume Zhasni a svieť gitarové sóla, pozn. M.J.). Váš vzťah bol v posledných fázach Avionu dosť komplikovaný, dokonca Griglák poskytol tlači nejaké nie veľmi priateľské vyhlásenie. Ako to celé vlastne bolo?

Avion bola sľubná kapela, ktorá robila dobrú muziku - pre obyčajných smrteľníkov i pre rozmaznaných muzikantov, uznávali ju aj kritici. Ja som z Avionu neodišiel kvôli Teamu - tam som nastúpil až o tri mesiace, počas ktorých som pracoval v Klube ZČSSP na Dunajskej ulici. Neodišiel som z muzikantských dôvodov. Boli za tým skôr organizačné problémy.

V Teame všetko funguje ako má?

Funguje. Byť členom kapely - to neznamená byť iba muzikantom. Lebo skupina, to nie je iba muzika. Začína to úplnými maličkosťami, ako úsmevmi pri autogramiádach, slušnosťou k novinárom, dôležitá je dochvíľnosť pri príchodoch a stretnutiach, schopnosť maximálneho výkonu na koncertoch a končí to, čo ja viem, správaním sa sa v hoteloch. Profesionalita je toto všetko. Je to niekedy ťažké splniť. Napríklad veľa novinárov vie človeka "vytočiť" a potom sa treba vedieť ovládať.

5. Ten čo chýba

Text tejto skladby je o Kristovi, hráš Krista v Evanjeliu. Aký je tvoj vzťah k náboženstvu?

Ja som ateista. Text tej piesne je pekný a určite sa prihovára aj tým ľuďom, ktorí si našli svojho Boha. Pre mňa je to pekne spravená fantázia. Ja pre Boha toho veľa nerobím, pretože nie som si istý, či on robí niečo pre mňa. Mám v živote šťastie, ale dovolil by som si pochybovať o tom, že je to zapríčinené nejakou božou priazňou. Ak áno, tak potom sa hlboko ospravedlňujem.

6. Nepáči sa ti ten môj nos

Keď sme pred mnohými rokmi robili rozhovor pre Populár, vyznával si sa zo svojho vzťahu k Philovi Collinsovi a Stingovi. Títo úctyhodní páni dnes robia mainstream, stredný prúd pop music. Aký je tvoj vzťah k strednému prúdu, ktorý vlastne aj sám svojim spôsobom reprezentuješ?

Keby som vedel robiť ten mainstream tak, ako tí dvaja, bol by som celý bez seba od šťastia. Možno je ten nový Sting popina, ale myslím, že v porovnaní s ním môže celý underground ísť vieš kam. Aj nový Pink Floyd, Yes - to všetko je predsa dobre zabalený pop.

Vidím, že po tridsiatke sa všetci stávame konzervatívni... Ale ty si otvorený aj novším vplyvom - v skladbe o nose som začul Extreme...

Ja som tam chcel dať aj dychy, ale to už by bolo trochu príliš... Ale ani Extreme nie je nič nové. Všetko už bolo vymyslené. Oni hrajú bigbít, s akým už dávno prišli, čo ja viem, Deep Purple, či Led Zeppelin - akurát trochu "prifunknutý". A k tomu počúvali aj Queen a tiež je to cítiť. Ináč - to podvedomé vykrádanie je bežné, nakoniec si spomeňme na Harrisonovho Sweet Lorda. Pokiaľ skladbu neidentifikujeme s mojimi najbližšími spolupracovníkmi ako "šlohnutú", tak bude asi naozaj moja - a môže ísť na platňu To je hlavné kritérium zaradenia (smiech).

Novú platňu si si produkoval sám. Nepotrebuješ už producenta?

Ja producentovi hovorím oponent a na tejto platni som si bol oponentom sám. Chcel som si nahrať "dosku", byť si sám sebe šéfom a dozrieť na všetko okolo nej. Toto je moja hudba a takto ju cítim. Keď budem chcieť urobiť platňu v inom štýle, zavolám si trebárs Ivana Krala. Teraz všetci robia dance, techno, alebo "undergroundový pop". Ale nikto tu nerobí normálny popík. Ja chcem robiť pop, za ktorý sa nemusím hanbiť.

Nikde sa nič nepísalo o ukončení tvojej spolupráce s Júliusom Kinčekom...

Nepísalo sa, lebo nebolo čo písať. Nič svetoborné sa nestalo. To, že som prestal s Julom robiť ešte neznamená, že sa nestretneme pri nejakom inom projekte, alebo, že ho nezavolám ako oponenta na niektorú svoju budúcu platňu. Počúval aj túto platňu a povedal mi svoj názor. Je to jeden z ľudí, ktorí sa v hudbe naozaj vyznajú. Robili sme spolu dve platne a štyri s Teamom. Chcelo to asi zmenu - v tom, že sa nedám nikam tlačiť od iného človeka. Tu nejde o to, či to bol Julo, alebo niekto iný, ale o to, či zobrať producenta, alebo nie. S Kinčekom sme nikdy spoluprácu neuzavreli a dokonca rozmýšľame nad nejakými spoločnými projektmi.

Predstav si fiktívnu situáciu - niekto ti dá balík peňazí s tým, že si môžeš nahrať platňu akú chceš - hoci aj anonymne, iba tak, na vyblbnutie. Urobil by si si rekreačne aj nejaký úlet?

Lákalo by ma spojenie rockovej kapely s veľkým filharmonickým orchestrom - takýto projekt možno aj raz zrealizujem. A čo sa týka tých úletov - musel by ho autorsky robiť niekto iný. Keby sa mi to páčilo, prečo nie... Po tých rokoch by to moji fanúšikovia hádam prežili. Stále by ma však zaujímalo, či by to bolo pre niekoho, alebo nie.

Nedávno si dostal cenu časopisu Život a na televízne preberanie si si pozval hosťa Milana Markoviča. Nebojíš sa, že takýmto "opozičníctvom" prídeš o istý okruh fanúšikov?

Ja som sa vôbec na to takto nepozeral. S Milanom sa poznáme asi päť rokov. Vždy som ho obdivoval. Ešte za starej totality som ho videl v Košiciach, ako s Císlerom urobili neuveriteľne odvážnu show. Ja viem, že Milan nechce tomuto národu zle. Keby boli všetci politici slušní a robili by všetko pre "ľud tejto krajiny", ako sme v osemdesiatom deviatom dúfali, keby boli naozaj profesionálni, nebol by národ taký nezmyselne rozdelený. A Markovič by do nikoho nevŕtal. Mňa strašne popudilo zakazovanie najúspešnejších programov v televízii, pretože ďalším kolom môže byť zakazovanie najúspešnejších spevákov, najúspešnejších firiem, ktoré najviac zarobia. Milana som zavolal preto, lebo som videl, že je z obrazovky stiahnutý neprávom a chcel som mu pomôcť. Je to môj kamarát a nechcel som robiť žiadne politické gestá. A na tých, ktorí ma odsúdia za to, že som si do televízie pozval Markoviča, mi nezáleží. Myslím, že mám stále čisté svedomie a nikomu som neublížil.

Ty máš ako jeden z mála mužov písomný kredit, že si "najsexi", na základe výsledkov ktorejsi ankety. Ako sa cítiš s takýmto ociachovaním?

Ja sa starám hlavne o to, aby som sa uživil a tieto veci pre mňa nie sú až také podstatné.
© Marián Jaslovský